Aká je naša doba?
Aká je v skutočnosti naša „Západná civilizácia“, ku ktorej sa teraz hrdo hlásia aj Slovanské národy?
Ako ju budú hodnotiť historici o pár desiatok rokov.
Mne pripomína jednosmernú, slepú uličku, na konci ktorej je hlboká priepasť.
Západná civilizácia si ju vybrala už dávno. Dejinách sa občas vyskytli míľniky, ktoré chceli zastaviť samodeštrukciu, na ktorú je táto spoločnosť taká hrdá.
Snažili o obnovu morálnych hodnôt, o lepšiu spoločnosť.
Tu u nás na Slovensku, sa stal veľmi módnym antikomunizmus. Najviac ho majú plné ústa a najviac proti komunizmu bojujú tí, ktorí ani nevedia, že sme tu nemali komunizmus, ale socializmus, alebo tí, ktorí využívali všetky jeho výhody a zacítiac novú šancu ako sa mať lepšie ako tí ostatní, rýchlo prezliekli kabáty. Táto situácia mi veľmi pripomína McCarthyovský hon na čarodejnice v Amerike.
Aj niečo také sa dá skryť za pojmy Sloboda a Demokracia.
Pred necelými tridsiatimi rokmi sme sa aj my dali oklamať. Ľudia začali pohŕdať istotami, národnou hrdosťou, láskou k vlasti, skromnosťou, čestnosťou, úctou voči druhému. Začali pohŕdať poctivou ľudskou prácou začali hľadať možnosti ako zarobiť peniaze bez námahy a práce.
Začali pohŕdať ľudskými životmi, veď zabíjať kvôli osobnému prospechu je také jednoduché…
Dostali sme sa do tejto jednosmernej, slepej uličky z ktorej niet úniku.
Vyjadrenie vlastného názoru, ktorý nie je v súlade s oficiálnou propagandou začína byť extrémizmom.
Nie je ďaleko doba, keď všetci tí, ktorí pomenúvajú problémy skutočnými menami, budú za svoje názory tvrdo potrestaní. Zatiaľ sa ešte musí dodržiavať aké také zdanie slobody slova, ale sloboda slova za začala už dávno potláčať bulvarizovaním informácií a ich zámerným zatajovaním.
To, v akej morálnej a hodnotovej biede sme, dokazuje aj najnovšia kauza Paradise Papers.
To, aké je ťažké postaviť sa proti celému tomu šialenstvu ukázalo Katalánske referendum. Katalánsky premiér sa odrazu stal „separatistom“ a zločincom. Takto môže skončiť každý z nás, kto sa otvorene postaví proti tomuto systému. Mlátenie ľudí za ich názory je odrazu „potrebné“ a základné ľudské práva iba prázdnou frázou.
Je zvláštne akými sofistikovanými spôsobmi sa snažia predstavitelia Západnej civilizácie udržať poslušnosť občanov svojich krajín.
Ťažká otrocká práca a dlhové otroctvo. Bezduchá vulgárna zábava, ktorá vymýva mozgy. Strach z utečencov a každodenné útoky z ich strany na pôvodných obyvateľov. Zaslepovanie falošným blahobytom a technickými výdobytkami.
Čo sa musí stať aby si ľudia uvedomili, že nie sú len stádom a novodobými otrokmi, ale živými bytosťami, ktoré majú svoju hodnotu, svoje práva?
Stále mám vieru v zdravý ľudský rozum, odvahu, statočnosť a česť. Pretože sa môže ľahko stať, že nebude mať kto a ako hodnotiť túto našu „vyspelú civilizáciu“…