Pozerala som na povolebnú eufóriu víťazov v posledných voľbách, ale aj to, akí ľudia boli v ich volebných tímoch.
Čítam články, debaty a vyjadrenia analytikov o tom, kto koho porazil, kto bude ako vetrať, ako sa niekomu pred úrad ostentatívne kladú krabice…
Médiá nás presviedčajú, ako ľudia žijú voľbami. Musia o tom národ presvedčiť, tak ako o veľa veciach.
Priemerná účasť necelých 30%, však hovorí o niečom inom.
V tomto predvolebnom a volebnom ošiali, ktorý tu trval pekne dlho, som premýšľala o tom, či sú Slováci skutočne takí zaostalí a neschopní, že potrebujú toľko mocipánov ktorí sú naopak schopní všetkého, pardon, demokraticky zvolených zástupov, ktorí vraj robia všetko pre to, aby naša krajina prosperovala a ľudia sa tu mali dobre.
A majú sa ľudia skutočne dobre, aj keď ich potreby zastupuje toľko ľudí?
V našom štáte, kde nie sú peniaze na nič a je v dezolátnom stave, sú peniaze na rôzne štruktúry moci.
Naozaj tento štát potrebuje takú rozsiahlu pavučinu moci rôznych úradov?
Uvedomujú si ľudia, že tu máme v skutočnosti štát v štáte?
Koľkí z týchto demokraticky zvolených zástupcov nesú osobnú, hmotnú či politickú zodpovednosť za svoje konanie?
Akou obrovskou armádou „potrebných ľudí“, ktorí pre nich pracujú sú obklopení?
To, akí ľudia sa v skutočnosti pohybujú vo vrcholovej politike ukazujú posledné udalosti v našej krajine.
Ako jednoducho sa dá za peniaze kúpiť moc, politická strana dokonca aj prezidentské kreslo.
Moc médií je veľmi silná. Ľudia ohlúpnutí a otupení lacnými seriálmi, reláciami typu Farma, Mama ožer ma a Nákupnými maniačkami a bulvárnymi správami sa stali ľahko spracovateľným stádom.
Neuvedomujú si, že volebné víťazstvá týchto ľudí, sú v podstate ich prehrami…
Prečo?
Pretože sa sami podieľajú na tom, aby sa stávali poddanými týchto novodobých feudálov…