Vznikalo milióny rokov, kým sme ho neobjavili a nezačali drancovať…
Ľudia si naň robia nároky, prisvojili si ho, aj keď sa nijakým spôsobom nezaslúžili o jeho vznik.
Obchodujú s ním, bohatnú na ňom a správajú sa spôsobom: Po nás potopa…
Kvôli nerastnému bohatstvu sa vedú vojny, vraždia ľudia.
Videl niekto ako sa ťažia diamanty na Madagaskare?
Alebo ako otročia deti pri ťažbe kobaltu v Kongu?
Nemalo by to, čo nám Zem dala darom patriť všetkým rovnako?
Nemalo by sa ním šetriť pre generácie, ktoré prídu po nás?
Čo všetko sú ľudia schopní urobiť pre to, aby mali pocit bohatstva a moci, ktoré z neho vyplýva?
Zničiť úplne všetko?
Sme vôbec ochotní urobiť niečo pre to, aby sa zo Zeme nestala mesačná krajina?
Niektoré jej miesta už tak vyzerajú vďaka ľudskej bezcitnosti a chamtivosti.
Uvedomujú si ľudia, že Zem je zázrak vesmíru a takisto živý organizmus ako sme aj my?
Človek, ktorého niekto fyzicky týra, ubližuje mu, alebo ho ničí ťažká choroba, zomiera.
Za niekoľko desiatok rokov sme Zem utrápili umorili, zničili sme ju…
Kedy sa spamätáme a začneme ju liečiť a zveľaďovať?
Záleží nám na našich životoch, keď sme si nevážime tú, vďaka ktorej existujeme?
Na čom nám vlastne ešte záleží?
Mať plné bruchá a kontá v bankách?
Je to vôbec život?
Uvedomuje si ľudstvo, že sa stáva katom vlastnej Matky?