Zlámané krídla. . .

19. októbra 2017, devana, básne

Tak veľmi bolia
a nikdy sa nezrastú.
Nikdy sa nezhoja,
už nikdy nevzlietnu.
Zlomí ich zrada
aj ľudská krutosť.
Upretá sloboda,
a zlatá klietka,
väzenie mreží,
čo dušu ťaží…
Zlomí ich bolesť,
zničené sny
a smútok v očiach…
Lámeš ich aj Ty,
sám sebe,
ale aj iným.
Tým, ktorí Ťa ľúbia.

Zlámané krídla…
Tak veľmi bolia…
Nelám ich.
Radšej ich pohlaď,
pobozkaj nehou,
Objím ich láskou
a nechaj vzlietnuť.
Vrátia sa späť,
keď sa dotknú hviezd…

Slnovratovo 19.10.2017