Dal sa očakávať po tom ako Michail Saakašvili 10. septembra demonštratívne prekročil Poľsko-ukrajinskú hranicu.
Scenár ten istý ako spred troch rokov.
Možno sa znova začnú robiť čistky a zabíjať.
Stále dookola ten istý boj o moc.
A čo obyčajní Ukrajinci? Tí sa len prizerajú ako im súčasné vedenie štátu rozpredalo všetko čo malo hodnotu.
Sú v oveľa horšej situácii ako pred troma rokmi.
Koho budú teraz noví majdanisti obviňovať z vyvolávania nepokojov a občianskej vojny?
Zase to bude podľa osvedčeného manuálu Rusko a Putin?
Koľko nevinných životov vyhasne pri vybavovaní si účtov?
Aj tieto nové nepokoje na Ukrajine sú svedectvom o tom, že krajiny a národy v Európe nie sú slobodné.
Že ich obyvatelia sú len rukojemníkmi a obeťami v reálnych hrách o tróny.
V Európe napriek zdanlivému „pokoju“ zúri tvrdá vojna. Vojna o moc, o geopolitický vplyv, o bohatstvo.
Ľudia v Európe ani nesmú pomyslieť na slobodu a nezávislosť. Katalánske referendum bolo výstrahou pre všetkých, ktorí by po slobode a nezávislosti zatúžili.
Napriek technickej a technologickej vyspelosti, žijeme v období morálneho temna.
To, o čom nás presviedčajú, že je pre nás nevyhnutné, z nás robí novodobých nevoľníkov a bábky v rukách mocných.
Dnešná doba sa dá prirovnať k obdobiu temného stredoveku.
Hľadanie nepriateľov, štvanica na ľudí s iným názorom, ktorá pripomína hon na čarodejnice.
Držanie ľudí v nevedomosti rôznymi osvedčenými metódami.
Bude Európa niekedy skutočne slobodná?
Budú jej národy žiť v pokoji a mieri?
Alebo sme už jednou nohou v hrobe?
Koľko „Majdanov“ v boji o moc nás ešte čaká?