Toto príslovie som prvý krát počula od môjho starého otca, keď zbadal nezmyselne počmáranú stenu na obchode.
Spýtala som som sa ho, čo tie slová znamenajú. Odpovedal mi, že takto sa predvádzajú ľudia, ktorí si myslia, že sa bude o nich rozprávať.
Včera som si na to príslovie spomenula, keď som videla predvolebné bilboardy s fotkami a menami kandidátov na post župana PSK aj s reklamnými sloganmi o tom, ako im veľmi záleží na všetkých.
Kandidáti v boji o priazeň voličov sa musia zviditeľniť nejakým spôsobom. V podstate každý spôsob zviditeľnia sa v boji o korýtka je pre nich dobrý.
Rozpráva sa o nich a ľudia znova naletia na predvolebné sľuby ako vždy.Voľby sa skončia, župan a poslanci budú zvolení, plagáty ostanú niekde visieť ešte aj rok, situácia sa vráti do starých koľají a občania – voliči, zase len budú svedkami toho, že si robí, kto chce čo chce a oni sú na poslednom mieste.
A znova sa bude o nás rozhodovať tak „demokraticky“, bez nás.
Veľmi dlho som nebola voliť a ani nepôjdem, niet koho.
Voliť pôjdem až vtedy, keď tí, ktorí budú demokraticky volení, budú môcť byť aj demokraticky odvolateľní a budú niesť plnú zodpovednosť za svoje rozhodnutia a konanie.
Nevidím nič demokratické v tom, že sa niekto dá zvoliť ľuďom, ktorých obalamutí sľubmi a potom sa správa ako nadčlovek a malý boh.
Poniektorí kandidáti na post županov sa správajú takýmto spôsobom už aj pred voľbami. Napríklad pán poslanec M. Klus, ktorý sa okázalo vzdal svojej kandidatúry v prospech iného kandidáta, keď zistil, že má mizivé šance vo voľbách. Nepomohlo ani osočovanie voličov protikandidáta a ani vyhrážanie sa vysťahovaním zo Slovenska.
Práve takéto správanie dokazuje, že občan je len výťahom k moci.
A potom je už buď dojnou kravou, alebo príťažou.
Hovorí sa, že ak by voľby mali možnosť niečo zmeniť, tak by ich demokrati dávno zrušili. Je to pravda.
„Demokratické voľby“ u nás nič nezmenia, len sa budeme musieť pozerať celé mesiace na tie „stĺpy s menami“…