Posledných pár dní je na Slovensku témou číslo jedna náš pán prezident, ktorého pomaly dobieha jeho nečestné konanie a vychádzajú na povrch mnohé kauzy.
Jeho kauzy sú však len špičkou ľadovca špiny, ktorou je zamorená celá naša spoločnosť. Neprejde týždeň, aby sa neriešili škandály týkajúce sa najvyšších predstaviteľov štátu.
Médiá majú o čom písať, ľudia sa majú na čom rozčuľovať, ale niet vidno žiadne výsledky, kedy by boli títo ľudia braní na zodpovednosť za svoje skutky.
Ak sa vyskytne nejaký takýto problém, začne sa vyťahovať osvedčená téma „Kotleba a jeho extrémizmus“
Týmito kauzami sa však zastierajú omnoho vážnejšie problémy, ktoré trápia bežných občanov.
Jednou z nich je napríklad aj správa zo sobotňajšieho rádiožurnálu.
To, že na Slovensku sú nízke mzdy je známe dávno. Všimli si to dokonca aj odborári zo zahraničných odborových zväzov , lenže naši odborári veľmi slabo bojujú za slušné platy zamestnancov. Ekonomike sa vraj darí, zisky tiež stúpajú, len tie platy našich ľudí sú stále akési nízke.
Zaujímavá je informácia, ktorá hovorí o tom, že rozdiel v priemernej mzde po započítaní životných nákladov na Slovensku a v Nemecku, je okolo 570 eur a oveľa výraznejšie sú rozdiely, ktoré boli zistené pri porovnaní rovnakej práce pracovníkov v tom istom veku a rovnakého vzdelania, tam je to viac aj o 1000 eur.
Minister práce a sociálnych vecí by to chcel riešiť Európskou smernicou, za rovnakú prácu – rovnaká mzda v tej istej korporácii. Čo robil doteraz on a aj doterajší ministri na rovnakom poste, aby bránili práva a záujmy vlastných občanov nevedno. Vyhovárať sa len na diskrimináciu nadnárodných korporácií nestačí, je to systém, ktorý na Slovensku a aj v iných postkomunistických krajinách vznikol na základe vyjednávania politikov a týchto korporácií. Predstaviteľ KOZ Jozef Kollár pomenoval jasne tento problém. Podľa neho HDP tvorí vo vyspelých ekonomikách 50% zisk a 50% mzdy, u nás je to 70% zisk a 30% mzdy.
Takže komu slúži v skutočnosti tento systém?
Obyčajní ľudia, ktorí poctivo pracujú a vytvárajú hodnoty, sú neustále diskriminovaní politikmi a aj zamestnávateľmi. Nemôžu sa dovolať svojich základných ľudských práv.
Tí, ktorí dokážu obhajovať tento systém, kde jedinou hodnotou, ktorá je uznávaná predstaviteľmi štátu, MNC a miestnej podnikateľskej sféry je zisk za každú cenu, obhajujú tvrdé kapitalistické vykorisťovanie človeka človekom.
Skrývať chamtivosť a vykorisťovanie za kvetnaté reči o slobode a demokracii je nehanebným klamstvom a zločinom proti ľudskosti.
Všetky škandály a kauzy našich predstaviteľov svedčia o tom, komu skutočne tento systém slúži.