Často píšem o tom, v ako stave je naša spoločnosť, kultúra, umenie…
Často premýšľam o tom, kde sa stala chyba a my sme začali tolerovať všetko to, čo nám je predhadzované a označované za umenie.
Premýšľam o tom, či vieme, kde sú hranice vkusu a nevkusu, čo ešte je umenie a čo už nie.
A prečo sme stále ticho a nebránime si aspoň zbytky toho, čo ešte ostalo.
Pred chvíľou som počula v rozhlase, že jednou z kultúrnych udalostí dnešného dňa, bude krst a prezentácia knihy s názvom „Dosť bolo Kalmusa“.
Myslela som si, že je to nejaký žart, ale nie je.
Naozaj sa dnes uskutoční krst knihy s týmto názvom.
Knihu budú krstiť filozof Egon Gál a herec Richard Stanke.
Dúfam, že médiá prinesú z tejto kultúrnej a literárnej akcie vyčerpávajú informácie a budú vyzdvihovať prínos tvorby pána Kalmusa pre slovenské výtvarné umenie.
Život a tvorba spolu s jeho občianským aktivizmom sa vraj spájajú do konceptu „totálneho umenia“.
V tejto chvíli netuším, či sa mám smiať, ale je mi viac do plaču ako hlboko kleslo umenie na Slovensku.
Priraďovať tohto pána k slovenským výtvarníkom, ako boli napríklad Ferdiš Kostka, Oskar Čepan, alebo Viktor Kubal mi príde scestné.
Aj toto svedčí o stave našej spoločnosti…
Aká je to spoločnosť, keď sa umením stanú vandalizmus, obscénnosť či perverznosť?