Úplnou náhodou som nedávno videla jeden dokument o zbraniach. Aké sa používali v I. svetovej vojne, v II. svetovej vojne, vo Vietname, Afganistane…
Bolo spomenuté, koľko ľudských životov môžu zobrať a koľko ich majú na svedomí.
Ľudstvo sa za pár tisíc rokov posunulo v technickom vývoji neuveriteľným smerom a tempom.
Od čias oštepov a pästných klinov až k jadrovým bombám či chemickým zbraniam.
Premýšľala som o ľudskej krutosti, o tom prečo a kvôli čomu musí umierať toľko nevinných ľudí.
Koľko ľudského úsilia a umu bolo použitého na vývoj zbraní, ktoré dokážu zabiť veľké množstvo ľudí naraz?
Koľko materiálu bolo a je použitého na výrobu zbraní?
Prečo ľudstvo dokázalo vynaložiť toľko energie a námahy práve na zabíjanie a ničenie a nie na vlastný rozvoj a prosperitu?
Zo všetkým médií sa na nás valia správy o rôznych hrôzach vojen, teroristických útokoch, vraždách a nezmyselnom zabíjaní.
V televíziách sú vysielané filmy a seriály s desivými scénami, plnými zabíjania a krviprelievania, mučenia…
Malé deti hrajú bojové hry a nemilosrdne zabíjajú virtuálnych nepriateľov…
Zobrať niekomu druhému život sa stáva bežnou vecou, samozrejmosťou. A pritom je to vražda, nech je vykonaná akýmkoľvek spôsobom.
Ako mohol niekto povýšiť zabíjanie nad hodnotu ľudského života a urobiť z neho výnosný biznis po všetkých stránkach?
Nemala by hodnota ľudského života stáť vysoko nad všetkými inými hodnotami, plynúcimi z obchodu?
Akú cenu má ľudský život?
Cenu jedného náboja z pušky?
Ľudstvo sa pýši technickým a technologickým rozvojom, ale koľko z toho sa používa na jeho morálny a duchovný vývoj?
Väčšina výdobytkov modernej techniky sa zneužíva proti ľuďom samotným, na ich ovládanie a hlavne vraždenie.
Ani sme si neuvedomili, že sme v procese vlastnej deštrukcie. Ešte stále je veľmi veľa ľudí na Zemi.
Ale môže sa stať, že v priebehu pár hodín a dní tu ostane zopár jedincov, ktorí budú nútení vrátiť sa naspäť do jaskýň…
A možno tu neostane nikto, nebude kde sa vrátiť, pretože tými zbraňami sa dá zničiť celá planéta a všetko živé, čo je na nej, nielen ľudia…