Partajníctvo a „hry o tróny“. . .

30. augusta 2017, devana, politikum

Ešte aj teraz po 27 rokoch sú ľudia, ktorí boli v komunistickej strane opľúvaní a vysmievaní.
Ako je to teraz?
Namiesto jednej strany máme na Slovensku 65 registrovaných politických strán a hnutí, mnoho strán a straničiek už dávno zaniklo, medzi nimi aj také tie jednorazové, ktoré len poslúžili zopár ľuďom ako výťah k moci.
Načo je krajine ako je Slovensko, ktorá má cca 5.5 milióna obyvateľov,(mohli by sme sa počtom obyvateľov prirovnať k takým mestám ako je Singapur, Barcelona či Mníchov) toľko politických zoskupení?
Je zvláštnosťou aké počty členov majú tieto strany, nuž niektoré a dokonca aj tie parlamentné len zopár. Úplne im stačia len ich voliči a sympatizanti, ktorí vo veľkej miere ani len netušia, aké peniaze berú tieto politické strany od štátu a od „sponzorov“.
Och sladká nevedomosť slovenských voličov, budiž pochválená.
Väčšina ľudí na Slovensku doteraz nepochopila, že to, čo sa deje u nás, už dávno nie je politika, ale obyčajné mocenské hry s názvom „Urvi si čo môžeš a vládzeš“.
Prečo máme tu u nás toľko strán? Nuž nie je nič lepšie v takýchto „hrách o tróny“ ako názorová roztrieštenosť a nenávisť medzi ľuďmi, ktorú predstavitelia tých strán cielene vyvolávajú.
Čím je väčší chaos a nezhody medzi ľuďmi tým majú väčšiu možnosť úspešne zakrývať svoje kšefty a dalo by sa povedať, že sú to kšefty s našimi životmi, pretože rozhodujú o všetkom v tomto štáte.
O našich istotách a budúcnosti, o vzdelaní našich detí, o starostlivosti o naše zdravie, o našej bezpečnosti…
Čím viac chaosu a nenávisti je medzi ľuďmi, tým menej si všímajú čo sa v skutočnosti okolo nich deje.
Ľudia sú zaplavovaní obrovským množstvom informácií, ktorým ani veľmi nerozumejú a hlavne senzáciami typu, kde sa stalo aké nešťastie, alebo kto má kde nejakú tú milenku, či komu bolo vidno nohavičky a pod.
A tak ľudia ani nemajú čas zamýšľať sa nad tým, kto im skutočne vládne. Že tu máme najväčšiu stranu, ktorá sa pýši prívlastkom „sociálna“, ale sociálne sa správa k štátnej správe, čím si buduje svoju voličskú základňu…
Máme stranu, ktorá sa pýši v názve slovom „národná“ a zapredala všetky národné hodnoty…
Strana ktorá sa pýšila názvom „kresťanská“ z nás urobila poslušných psíkov Vatikánu a rozpredala všetko cenné v tejto krajine…
Máme v parlamente strany a ľudí, ktorí sú skôr hanbou národa ako jeho výkvetom…
A prezidentom je „reklamný a marketingový produkt“ skupiny ľudí, ktorým vôbec nezáleží na vlastných občanoch…
Keď sme pri tých pomyselných trónoch, kedysi sa hovorilo žartom sedeniu na záchode „trónenie“… Možno by sme mali mali všetkým tým pánom bažiacim po moci postaviť vlastnú latrínu, aby mali kde tróniť.