Ľudské práva. . .

19. augusta 2017, devana, ľudské práva

Základne ľudské práva sa delia na občianske a politické je to takzvaná prvá generácia ľudských práv.
V tej druhej generácii ľudských práv sú definované hospodárske, sociálne a kultúrne práva.
Existuje ešte aj tretia generácia ľudských práv a sú to „práva solidarity“.
Dnešný „Dúhový pochod“ vyvoláva viacero otázok. Za čo vlastne bojuje táto komunita? Za aké práva?
Každý z účastníkov „Dúhového pochodu“ a LGBTI komunity je svojprávnym občanom spoločnosti, takže sa na neho vzťahujú všetky spomínané ľudské práva. Verím tomu, že aj vzťah dvoch ľudí rovnakého pohlavia sa dá právne ošetriť.
Definícia rodiny je jasná. Je to primárna skupina ľudí, tvorená aspoň jedným rodičom a dieťaťom. Typy rodín sú rôzne, od tej úplne základnej, mama, otec, dieťa až po tú viacgeneračnú zahŕňajúcu mnoho rodinných príslušnov. Alebo môže byť členená napríklad ako zmiešaná rodina, alebo rodina s adoptívnymi deťmi, či deťmi v pestúnskej starostlivosti.
Protipólom „Dúhového pochodu“ bol aj pochod za tradičnú rodinu „Hrdí na rodinu“.
Čo ma však najviac zarazilo bolo to, akú mediálnu kampaň mal pochod LGBTI komunity a vyjadrenia politikov či ombudsmanky.
A čo ma neprestáva udivovať, koľko pozornosti táto komunita vyžaduje a akým spôsobom si ju získava,
Zákaz reklám, kde je predstavovaná tradičná rodina po zásahu tejto komunity. Verejné odsúdenie a pranierovanie ľudí a ich názorov, ktorí s nimi nesúhlasia.
Takže sa stále pýtam, za aké práva bojuje táto komunita a títo ľudia.
Veď je biologicky priam nemožné, aby muž bol matkou. Príroda sama tak zariadila určitý poriadok, že ženy vynosia a porodia dieťa po oplodnení mužom. Žena ženu nie je schopná oplodniť, tak ako ani muž muža.
Stavať sa proti základným prírodným zákonom je prinajmenšom scestné.
Takisto je proti normálnemu ľudskému chápaniu a logike, aby si dieťa vyberalo samo pohlavie, čím chce byť.
Nuž nikde som sa o niečom takomto v ľudských právach nedočítala.
Ako je možné, že jedna skupina ľudí- menšina, vyžaduje ľudské práva, ktoré sú postavené nad ľudské práva väčšiny?
Nie je to náhodou tak, že táto skupina ľudí poslúžila a slúži niektorým ľuďom na to, aby za každú cenu vyvolávali vášne medzi obyvateľstvom a aby tak mohli byť prijaté reštrikčné zákony voči väčšine?
Alebo je to snaha niektorých ľudí presadiť nepresaditeľné?
Napríklad vyjadrenie ministerky Žitňanskej, že prejavy nenávisti, nemôžu mať v tolerantnej spoločnosti miesto. Alebo ombudsmanka Patakyová prehlási, že sme zvrchovaný štát a máme sami právo rozhodnúť, aký typ manželstva budeme akceptovať.
Ako je možné, že sa bežne nedodržiavajú základné ľudské práva väčšiny?
Každý z nás je plnohodnotným členom spoločnosti. Prečo je teda nutné neustále vytvárať práva pre menšiny.
Myslím si, že každý z nás, či je to Róm, gej, Slovák, Maďar, Rusín, všetci sme ľudia, tak by sme mali mať rovnaké práva, ale aj povinnosti.
Je úplne jedno, akú farbu pleti máme, akého sme vierovyznania, či sexuálnej orientácie, pre každého by mali platiť rovnaké zákony a pravidlá.