Čo je pre človeka to najcennejšie?
Pre každého niečo iné.
Vekom sa človek mení, dospieva a vyvíja sa a menia sa jeho názory a priority.
Tak sa mení aj pohľad na to, čo je pre človeka cenné a má nevyčísliteľnú hodnotu.
V mladosti je pre nás často veľmi cenná láska k tomu druhému a je veľkým darom, ak sa nám ju podarí uchovať si ju čo najdlhšie.
Vďaka láske sa stáva pre nás najcennejší človek, ktorého milujeme.
Neskôr, keď do vzťahu pribudnú deti sa počet našich „drahocenností“ rozrastie a my sa cítime nesmierne bohatí.
Cítime obrovskú radosť a šťastie, keď vidíme svoje deti rásť a napredovať a naraz zisťujeme, že ten drobec, ktorého sme učili chodiť, alebo čítať a písať, je zrazu dospelý a priviedol na svet nový život a my sme znova dostali dar obrovskej hodnoty. Náš život pokračuje v ďalšom, novom živote.
Pretože život sám, je to najcennejšie čo máme.
Hovorí sa, že pravú hodnotu toho najcennejšieho zisťujeme vtedy, keď o to prichádzame.
Preto je pre mnohých veľmi cenné zdravie.
Každý z nás už prežil chvíle, keď bol šťastný, že sa vyliečil hoci aj z obyčajnej chrípky, keď ho bolel celý človek.
Žiaľ niekedy sa stáva, že človek pre vlastnú hlúposť prichádza o to najcennejšie, čo v živote má. Môže to byť človek, ktorý ho miluje, môže prísť o deti, o zdravie. Vtedy by mal urobiť všetko pre to, aby napravil chyby, ktoré urobil, ak sa to ešte dá.
Niekedy prichádzame o to najvzácnejšie bez toho, aby sme to zapríčinili.
Cítime bolesť, smútok, hnev, krivdu, nespravodlivosť.
Ale z vlastnej skúsenosti viem, že život prináša mnoho dobrého a vzácneho práve vtedy, keď už nič od života nečakáme.
Len by sme si mali uvedomiť skutočnú hodnotu toho, čo dostávame a máme…