Občas človek urobí niečo, čomu veľmi nerozumie, alebo tomu nevenuje pozornosť a zmysel toho, čo urobil pochopí neskôr.
Pár dní pred koncom školského roku som prechádzala v obchode okolo regálu so sladkosťami. Zbadala som tam vrecúška s gumovými medvedíkmi, ktoré som kedysi dávno občas kúpila deťom. Nekúpila som ich a nejedla celé roky a tak som si hodila do košíka bez rozmýšľania dva balíčky.
Keď som doma vykladala nákup, prišlo mi to trošku smiešne, že som ich vôbec kúpila. Jeden balíček som otvorila a ochutnala z každej farby.
O chvíľku na to, som na záhrade zberala hrášok a od susedov bolo počuť hrozný krik. Nebolo to prvý krát, čo sa hádali tak, že ich bolo počuť široko-ďaleko. Videla som ich malého syna ako sedí na svojom bicykli pred garážou. Deti by nikdy nemali byť svedkami takého niečoho.
Sadla som si na lavicu a lúpala hrášok, chlapček prešiel na bicykli okolo plota, odložil ho pri bráničke a spýtal sa, či si môže ísť ku mne sadnúť. Trošku sa pobláznil so psom, ktorého sa najskôr bál. Potom si prisadol ku mne a zvedavo sa vypytoval čo robím. Ponúkla som ho a povyberala som mu také ešte nie veľmi hrubé struky so sladkými hráškami. Ešte stále bolo počuť krik jeho otca. Sedel tam vedľa mňa a rozprával mi o tom ako rád chodí do školy, koľko tam má kamarátov, že už sa naučil čítať a písať, aké bude mať vysvedčenie. Rozprával o svojom malom bratovi, ako sa hrajú a o tom, že bráško je ešte v škôlke.
Ten malý drobec v kraťasoch a starom tričku sa celý čas kým sme sa rozprávali neusmial. Nepýtala som sa a nehovorila o tom, čo sa dialo u nich doma. Nebolo to potrebné, pretože som vedela ako sa cíti.
Dospeláci sa občas správajú odporne egoisticky, keď na seba hulákajú a riešia spory takým spôsobom. Neuvedomujú si, že najviac ubližujú vlastným deťom, ktoré bývajú svedkami takého hlúpeho správania.
Neuvedomujú si, že ich deti môžu mať z niečoho takého traumy, ktoré si ponesú do ďalšieho života. Môžu sa správať podobne ako ich rodičia, alebo sa budú báť sporov a nebudú ich vedieť riešiť.
Neuvedomujú si, čo ich deti cítia v takej chvíli, aký strach prežívajú, neistotu a pocit osamelosti vo svojom trápení.
Zrazu som vedela, kvôli čomu som kúpila tie cukríky. Spýtala som sa ho, či má rád gumové medvedíky. Povedal, že to sú jeho obľúbené a aj jeho brata. Priniesla som mu z kuchyne celé vrecúško a dala mu ich. Poďakoval sa a nesmelo ma objal a sľúbil, že sa rozdelí s bratom.
Všetko, čo urobíme má svoj význam, aj keď hneď nevieme aký.