Každému z nás sa stalo, že v určitom období svojho života stretol človeka, ktorého nečakal, ale veľmi potreboval.
V živote sú situácie, keď má človek pocit, smútku, strachu, beznádeje, samoty… Nevie, akým smerom má vykročiť a posunúť sa ďalej.
Potrebuje upokojiť myseľ a dušu, utriediť priority, nasmerovať.
Potrebuje pocit pokoja a bezpečia, utíšiť bolesť.
Potrebuje cítiť empatiu, lásku, priateľstvo. Potrebuje liečivé objatie.
A vtedy títo ľudia prichádzajú. Úplne potichúčky a nenápadne a sú tu zrazu pre nás a dokážu nám dať všetko to, čo potrebujeme.
Niekedy sú to ľudia, ktorí sa len tak mihnú životom, vyvolajú úsmev, nabijú dobrou energiou. Zostane po nich pekná a milá spomienka.
Potom sú to ľudia, ktorí s nami kráčajú určitú dobu a keď si dáme všetko to, čo sme mali aj oni sa stávajú spomienkami.
Sú však ľudia, ktorí s nami idú celý život, alebo zanechajú veľmi hlbokú stopu v srdci, v duši.
Stretnúť takého človeka je zázrak, obrovský dar. Niečo, čomu sa hovorí že je to zásah zhora. Niečo, čo je medzi nebom a Zemou.
Taký človek sa stáva spriaznenou dušou, láskou, priateľom.
Aj mne sa často stáva, že do môjho života vstúpi človek, ktorého som nečakala, ale veľmi potrebovala.
Som veľmi vďačná za každého, kto nejakým spôsobom zmení môj život, obohatí ho a posunie ma vpred.
Som vďačná za nové vedomosti, nasmerovanie, pochopenie a podržanie v ťažkých chvíľach.
Som vďačná za každý úsmev a radosť, ktorú dokážu dať, za objatie a pocit bezpečia.
Som vďačná za lásku a priateľstvo, ktoré mi dali, alebo dávajú a som šťastná, keď im to všetko môžem opätovať,
Úsmev úsmevom, priateľstvo priateľstvom, lásku láskou…
Som veľmi šťastná, keď im aj ja môžem dať niečo zo seba…
Dávať nezištne súcit, lásku, priateľstvo, pocit bezpečia, či objatie nás robí skutočnými ľuďmi.
Je dôležité byť skutočným človekom…