Včera skoro ráno som počula v správach sro informáciu, že H. Clintonová prevzala zodpovednosť za volebný neúspech vo vlaňajších prezidentských voľbách.
Tak som sa zaujímala o to, aké p. Clintonová vyvodila dôsledky voči sebe za svoj neúspech. Dozvedela som sa, že zo svojej prehry obvinila predovšetkým Rusko a jeho prezidenta, FBI a tiež aj mizogýniu.
V podstate neprevzala žiadnu zodpovednosť, len zo svojho zlyhania obvinila niekoho iného a to nie je prevzatie zodpovednosti, ale skôr zbavenie sa zodpovednosti, ktoré hovorí o veľkom pokrytectve z jej strany.
Aký význam má pojem „Zodpovednosť“ v západno-demokratickom zriadení a v jej hodnotovom systéme? Uvedomiť si skutočnú hodnotu svojho konania a byť schopný niesť následky za to čo vykonám, by mali byť základným princípom každého spoločenského zriadenia.
Žiaľ, zodpovednosť v tomto súčasnom zriadení stratila svoj význam. Politici majú moc bez zodpovednosti, robia si čo chcú, idú proti vôli občanov. Takéto praktiky postupne prechádzajú do všetkých sfér spoločnosti, politickej, ekonomickej, sociálnej, právnej aj duchovnej…
Väčšina ľudí, ktorí sú na hierarchicky vyššom stupienku ako bežní smrteľníci, zodpovednosť ignoruje a správa sa podľa starého príslovia: „Čo je dovolené bohovi, nie je dovolené volovi“.
Vidno to úplne všade. Krásnym príkladom je napríklad súdnictvo. Súdne spory vlečúce sa celé roky, rozsudky poškodzujúce často krát obete trestných činov, rôzne kauzy úplatkárstva.
Zdravotníctvo – odmietanie zodpovednosti pri chybne stanovených diagnózach, nesprávnych liečebných postupoch, či operáciach, ktoré končia smrťou pacienta…
Divné praktiky na rôznych úradoch a nemožnosť sa dovolania nápravy a postihu kompetentných.
Prenášanie zodpovednosti za neúspechy v podnikaní manažmentu na obyčajných zamestnancov.
Najhoršie je, že zodpovednosti sa po príklade tých hore zbavujú skoro všetci. Málokto si dokáže priznať chybu a zlyhanie, vyvodí dôsledky a snaží sa o nápravu svojich chýb.
Preto v našej spoločnosti prekvitá korupcia, podvody, zločinnosť, šikanovanie, ohováranie a mlčiaca väčšina sa tvári, že všetko je v najlepšom poriadku.
Ak aj niekto poukáže na nemorálnosť takéhoto správania stáva sa nepohodlným a rozvracačom demokracie a jej hodnôt a začína sa na neho štvanica.
Všetci tí, ktorí sa účelovo zbavujú zodpovednosti za svoje konanie zabúdajú, že všetko to, čo konajú sa im raz vráti ako bumerang, aj keď pred tým zatvárajú oči.
Nezodpovednosť kompetentných priviedla nielen nás, ale celú Európu na pokraj spoločenského kolapsu.