Keď sa pozerám späť do minulosti na to, ako sa na Slovensku začala budovať demokracia a na súčasné dianie, začínam mať pocit, že sme len takými pokusnými králikmi, na ktorých si západ testuje svoje najnovšie metódy manipulácie s ľuďmi a na nás aj to, koľko toho Slovač vydrží.
„Zamatový prevrat“ u nás prebehol veľmi hladko, v iných krajinách to nebolo až také ružové. Rozpad republiky prebehol tiež hladko. Vďaka neúnavnému cyklistovi sme sa zbavili nenávideného „Mečiarizmu“, aj keď na dvojnásobné platy sme museli rýchlo zabudnúť. Ako bonus sme však dostali niekoľkonásobne zvýšene ceny energií, plynu, PHM, vody, vlastne všetkého, pretože štát bol taký zlý a nemožný vlastník, že musel všetko predať a začalo sa „uťahovanie sa opaskov“…
Ale zamyslel sa niekto vtedy nad tým, „kto“ je vlastne ten zlý hospodár? Keď som pred tými veľa rokmi povedala, že ak niekto nevie riadiť štát, tak tam nemá čo robiť, pozerali na mňa ako na zjavenie, že som si dovolila spochybniť niekoho vo vláde, ktorú odporučili farári z kazateľníc.
A tak máme stále vo vládach a parlamente ľudí, ktorí tejto republike viac škodia ako pomáhajú, pretože im štát slúži ako dojná krava.
Do politiky prišli nové tváre, ale tie narobili ešte viac škody. A Slováci sa len ticho prizerajú ako sa im ich vlastná krajina rozpadáva, rozpredáva a ničí, pretože sú s každej strany „bombardovaní“ rôznymi politickými kauzami a kauzičkami, v médiach aj holými kozami a kozičkami, ktoré na nich vyskakuje hneď po otvorení novín, či zapnutí internetu.
A tak sa ani niet čomu čudovať, keď nám na Slovensku robia politiku „umelci“, ktorí sa sami pasovali za intelektuálnu elitu, že sa z kauzy „Gorila“ stala kauza „Fico kola“, ktorá zabezpečila hladký prílet „dobrého anjela“ do prezidentského paláca a hlavní „gorilí samci“ boli západom vyslaní budovať demokraciu a robiť ekonomické reformy na Ukrajinu.
Ticho sa prizeráme, ako sa naše deti stávajú Európanmi a vysmievajú sa z vlastného národa. Vlastenectvo je podľa nich trápnosť a byť Slovákom hanbou. Nuž niekdy sa ani nečudujem, že sa hanbia, keď sa samozvané slovenské elity správajú tak ako sa správajú.
Dozvedáme sa, ako nám rastie ekonomika, ale zároveň aj to, že výška našich platov zodpovedá nízkej produktivite práce Slovákov.
Je dosť čudné, keď ten istý Slováčisko odíde robiť tú istú prácu za rovnakých, alebo možno ešte pre neho výhodnejších podmienok do nejakej západnej krajiny a zrazu sa produktivita jeho práce a aj plat strojnásobí.
Všetko toto je len testovanie ľudí, koľko toho vydržia a či sú schopní brániť sa.
Byť pokusným králikom a zároveň sa mať bombovo nie je žiadna výhra. Mali by sme si uvedomiť ako často končia končia pokusné zvieratá a ako je mať sa „bombovo“ vedia ľudia v Donbase, alebo najnovšie v Sýrii.
V podstate to však znamená, že naša krajina nám už nepatrí, pretože sa stala našou klietkou vo veľkom laboratóriu Svet, ktoré vlastnia mocní sveta…