O pár dní si pripomenieme 3. výročie masakru v Dome odborov v Odese, ktorý oficiálna ukrajinská vládna propaganda označila ako „čin vlastenectva“ zo strany ukrajinských bojovníkov z Pravého sektoru a Majdanskej sebaobrany.
Po zosadení prezidenta Janukoviča si v Odese odporcovia nového režimu postavili na protest proti novej vláde na Kulikovom poli stanový tábor a zberali podpisy, ktoré mali byť podnetom na referendum o federalizácii Ukrajiny a uznaní ruského jazyka za druhý úradný jazyk.
Tieto snahy boli zlikvidované novou ukrajinskou vládou vyslaním provládnych radikálov do Odesy, zničením stanového tábora, krvavými pouličnými bitkami a následným podpálením Domu odborov, kam sa ukryli proruskí aktivisti.
Dom odborov bol podpálený molotovovými koktailmi, ktoré tam hádzali sfanatizovaní ukrajinskí radikáli.
Pri tomto masakre bolo za živa upálených a zavraždených 48 ľudí a viac ako 250 zranených.
Oficiálna ukrajinská propaganda spočiatku tvrdila, že sa aktivisti upálili sami, čo následne vyvrátili dôkazy o tom, že požiar spôsobili majdanskí radikáli. Nasledovala verzia, že toto vraždenie má na svedomí ruská tajná služba.
Tento masaker nikdy nebude poriadne vyšetrený a ani potrestaný pokiaľ bude na Ukrajine vládnuť skupina ľudí dosadená USA.
Včera som si prečítala malú správu o tom, že akciu riadili agenti ukrajinskej tajnej služby SBU pod dohľadom agentov CIA, že všetko bolo dokonale naplánované a p. Nulandová to sledovala v priamom prenose z veľvyslanectva USA v Kyjeve, odkaz tu…
O tejto tragédii sa nepíše ľahko, aj keď od nej uplynuli skoro tri roky. Nemali by sme zabudnúť na žiadnu z obetí nezmyselného vraždenia a nielen z Odessy, ktoré majú na svedomí ľudia, ktorí sa snažia za každú cenu ovládnuť svet.
Veď aj globalista Zbigniew Brzezinski, ktorý bol poradcom B. Obamu tvrdí, že je jednoduchšie zabiť milión ľudí ako ich ovládať odkaz tu …
Podobné snahy vyvolať občianske nepokoje sú aj u nás na Slovensku. Ospevovaný „študentský“ protikorupčný pochod bol práve kvôli tomu naplánovaný na 18. apríla, v deň okrúhleho výročia popravy J. Tisa.
Organizátori počítali so stretom študentov a provokatérov prezlečených za neonacistických radikálov. Našťastie ku ničomu takému nedošlo.
Možno je to aj tým, že ľudia na Slovensku už majú plné zuby podobných akcií a vidia skutočný dôvod takýchto protestov.
Čo je však veľmi ohavné, že skutoční organizátori protestu neváhali na svoje ciele zneužiť mladých ľudí v podstate deti a boli schopní nechať ohroziť ich zdravie a životy.
Pre takýchto ľudí ľudský život nemá žiadnu hodnotu…
Preto „my ostatní“ nesmieme zabudnúť na tie životy, ktoré vyhasli zbytočne…