Bulvarizácii sa niet čo čudovať, keď „zamatový“ prevrat robili „umelci“ na čele so západom uznávaným dramatikom, ktorý svoje veľdiela písal v koňakovom opojení, zahalený do oblaku trávoveho dymu svojich „pšhátel“.
Dočkali sme sa slobody a demokracie, o ktorej sme ani len nesnívali – v tých najhorších snoch.
Namiesto toho, aby sme mali aspoň pocit, že právoplatne zvolení zástupcovia niečo robia pre nás a tento štát, tak sa dozvedáme o milostných aférach nielen zaslúžilého otecka a prírastkoch do rodín a sledujeme tvrdý boj za detské kútiky priamo v parlamente.
Sme svedkami bujarej zábavy na rôznych pouličných párty, ktoré si poslanci organizujú s kamarátmi „umelcami“.
Viem, že nejedno mužské oko zaplesá pri pohľade na červené, krajkové nohavičky pani poslankyne, ale milí páni, parlament nie je verejný dom, alebo žeby áno…
Dokonca sa mení aj na „ópiové doupě“, keď jeden poslanec druhému, ktorý sa netají svojou láskou k halucigénom, sype na hlavu injekčné striekačky.
Poslanci zmenili parlamentnú pôdu na lacný pajzel štvrtej cenovej skupiny, kde sa správajú presne tak, ako si podnik tejto kategórie vyžaduje.
Stal sa z nej šantán, plný prvoplánového lacného krčmové umenia pre široké masy. Parlamentní kabaretiéri si však nevšímajú, že ľudia sa na týchto vystúpeniach už dávno nesmejú, pretože sú skôr na zaplakanie, ale chce sa im z takého umeleckého zážitku zvracať.
Ale najsmutnejšie je to, že sa z parlamentu stala gladiátorska aréna, kde si naši páni poslanci vybavujú účty jeden s druhým. Pripomína mi to také súperenie v meraní si pipíkov, alebo kto koho viac precikal. Vyťahujú na seba jednu špinavú aféru za druhou a smejú sa tak občanom tohoto štátu do očí, pretože takto zakrývajú svoje kšefty.
Po včerajšom „oskarovom vystúpením“ pána poslanca, ktorý sa dokázal rozplakať pred kamerami, aby ukázal všetkým ako mu leží blaho národa a krajiny na srdci, sa obávam, že aj tie pipíky vytiahnú v priamom prenose z nohavíc len preto, aby si ukojili ego a dokázali si, ktorý je väčší.
Ale my to už dávno vieme aj bez toho…