S nostalgiou som si dnes prečítala Hviezdoslavove verše…
Každá generácia má svoje sny a túžby, mali sme ich my a určite ich majú aj naše deti. Moja generácia je označovaná psychológmi a sociológmi ako „generácia X“, vraj sme samostatní, zodpovední a pracovití. Dokážeme ťažko pracovať, ale vraj nie na úkor rodiny. Naše deti sú úž poväčšine „generácia Z“, vraj sú to sebavedomí, niekedy až príliš, nebojácni, občas im chýba pud sebazáchovy, tak trochu namyslení a drzí individualisti závislí na najnovších technológiach.
A tak sa tá naša nezávislá „generácia Z“ včera vybrala do ulíc Bratislavy protestovať proti niečomu, o čom nemá ani šajnu. Veď čo môžu vedieť také deti o skutočnej korupcii, keď v podstate nevedia nič o skutočnom živote?
Zdvihli zadky od svojich najnovších smartfónov, tabletov čo notebookov, ktoré im poväčšine kúpili ich nemožní a zaostalí rodičia, ktorí drú ako kone, (vôbec nie na úkor rodiny), len aby sa ich potomkovia mali lepšie ako oni.
Tí nemožní a zaostalí rodičia už dávno pochopili, ako ich vtedy, keď aj oni túžili po lepšom a slobodnejšom živote zneužili tí, ktorí sa chceli dostať k moci.
Aj teraz sa niekto chce za každú cenu dostať k moci a zneužíva na to mladých ľudí, ktorých presviedča o tom, že to robí len a len pre ich dobro.
Títo mladí ľudia, ktorí žijú mimo tvrdú realitu života, sa raz budú musieť tiež postaviť na nohy a potom pochopia, že na Slovensku je život ťažký a náročný, keď si budú musieť naň zarobiť vlastnými rukami. Teraz, kým študujú na stredných a vysokých školách, je svet pre nich gombička. Každý ich presviedča o tom, akí sú úžasní a jedineční a zaslúžia si žiť v lepšom a dokonalejšom svete a spoločnosti.
Po škole však často krát prichádza vytriezvenie zo sna, keď pochopia, že na Slovensku sa neuživia tisíce absolventov humanitných vied, politológie, psychológie, sociálnych vied či manažmentu, dizajnérov a kreatívcov, ktorých vysoké školy chrlia ako z pásovej výroby.
Po pol roku na pracáku skončia buď v zahraničí v nejakých fabrikách na výrobu potravín, alebo veľkofarmách a tu doma na Slovensku v našich toľko ospevovaných zahraničných montážnych dielňach.
Títo mladí ľudia nechápu, že sú obeťami premyslenej mediálnej politiky, ktorá slúži len na vymývanie mozgov a vytváranie konzumnej spoločnosti.
Keď si to uvedomia, tak už je poväčšine neskoro a dopad do reality života je tvrdý a krutý.
A možno aj preto majú strach z reálneho života a zodpovednosti zaň. Boja sa uzatvárať manželstvá a privádzať na svet novú generáciu. Mnoho mladých ľudí ostáva žiť s rodičmi, pretože nevidia vlastnú budúcnosť. Takto tvrdo dopadla „generácia Y“ a čaká to aj tieto deti, pokiaľ si neuvedomia aké sú skutočné hodnoty života.
Život, to nie sú ani smarfóny a tablety, internet a virtuálne priateľstvá a život na sociálnych sieťach, nekončiaca sa zábava…
Život však nie je ani zhŕňanie peňazí za každú cenu a pachtenie sa za nimi…
Život má byť o tom, zanechať niečo po sebe. Zanechať niekoho, v kom bude pokračovať ďalší nový život…
Život, to je zodpovednosť za svoj vlastný život aj za tie ostané…
Život sa má žiť a nie živoriť v otroctve a to je jedno v akom…
Toto by si mali mladí uvedomiť, keď pôjdu nabudúce protestovať.