Nie, nechcem písať o filme Ridleyho Scotta, ktorý pozná snáď každý, ale veľmi ma inšpiroval k napísaniu tohoto blogu…
Tri monoteistické náboženstvá, vychádzajúce z jednej podstaty, z abrahámovského náboženstva, z jedného „Boha“…
A celé stáročia utrpenia, útlaku, nepokoja, vojen, prenasledovania, vraždenia.
Kvôli čomu? Kvôli komu?
Kvôli „Bohu“?
Kvôli vlastnej predstave „Kráľovstva nebeského“ na Zemi?
Biblia je podľa mňa veľmi zvláštna kniha, napriek tomu, že ju mnohí nazývajú „Knihou kníh“…
Je plná zrady, klamstva, nadutosti, násilia…
Zakladateľ všetkých týchto náboženstiev dokázal na žiadosť svojej žiarlivej ženy Sáry, vyhnať svoju slúžku Hagar a svojho prvorodeného syna Izmaela do púšte na istú smrť, keď sa jeho dovtedy jeho neplodnej žene narodil syn Izák. Ale Boh ho zachránil. Izmael sa považuje za praotca všetkých Arabov a preto panuje nevraživosť medzi týmito dvoma národmi doteraz…
Boh…
Judaistický, kresťanský, moslimský, považovaný na navyššieho Boha. Ale aký je to Boh, ktorý skúša vieru otca obetovaním vlastného syna?
Abrahám a Izák…
Aký je to Boh, ktorému nevadí zrada a klamstvo, krádež. Oklamanie vlastného slepého otca Izáka synom Jákobom, zrada a krádež prvorodenstva Jákobom Ezauovi?
Predanie vlastného brata kvôli uprednostňovaniu a žiarlivosti do otroctva? Jozef a jeho bratia…
A to je len prvá kniha Starého zákona.
Nový zákon… Plný rebelstva proti režimu, snaha o zmenu a následná smrť či už Jána Krstiteľa a nakoniec samotného Ježiša z Nazaretu.
Často premýšľam o tomto Bohu, aký v skutočnosti je…
Všetci tí, ktorí v neho veria ho nazývajú milujúcim Otcom a vzápätí tým, čo konajú, robia z vlastného Boha krvilačného, krutého, bezcitného netvora.
Priznám sa o Islame toho neviem až tak veľa, len základné fakty.
Ale viem to, že kresťania v dnešnej dobe odsudzujú Islam za prístup k ženám. Mali by sa však pozrieť do nedávnej minulosti, ako sa práve kresťanská cirkev správala ku ženám. Presne tak isto, ako je to teraz v moslimskej kultúre.
Kresťania sa kvôli svojmu Bohu dokázali vraždiť sami medzi sebou, dokázali zničiť celé národy a kultúry.
Každé z týchto náboženstiev chce aj v súčasnosti urobiť z tohoto sveta „Kráľovstvo nebeské“ na svoj obraz, nehľadiac na následky svojej túžby po moci.
Každý deň sledujeme správy o násilí a vraždení sa v mene tohoto zvláštneho Boha.
Začiatok nového tisícročia je poznačený novými „križiackymi výpravami“ a snahou o dobytie celého Arabského sveta.
Nie, nezastávam sa Arabov, ani Islámu, ale žneme len to, čo sme zasiali a dokonca stvorili.
Krehký mier, ktorý bol budovaný celé desaťročia a prinášal stabilitu celému svetu sa zboril vytvorením extrémistických teroristických skupín na objednávku tých, ktorým tento mier nevyhoval…
Zničenia Iraku, Lýbie, Arabská jar a teraz Sýria…
Skoro všetky arabské krajiny sú poznačené novodobým križiackym heslom “ Boh žehnaj Amerike“.
A poznačená je aj celá Európa, rovnakou krutosťou ako je tá, ktorú servilne podporuje a podieľa sa na nej vojenskou a mediálnou silou.
Nenávisť, ktorá bola zasiatá v mene nového kráľovstva nebeského s názvom „Sloboda a demokracia“ plodí len ďalšiu nenávisť a zlo, ktoré sa šíri celým svetom.
Aký Boh môže žehnať chamtivosti, nenávisti, krutosti, zotročovaniu, vraždeniu?
Aké bude to novodobé „kráľovstvo nebeské“, ktoré nám chcú nanútiť?
ZLO bude vždy len ZLOM, aj keď si oblečie šarlátové rúcho Boha…