Ako som nevidela Emanuelu. . .

18. marca 2017, devana, len tak

S kamarátom sme sa nedávno rozprávali o tom ako sme v minulosti pozerávali filmy.
Trošku ma prekvapilo, že nevedel, kto je Darth Vader, kultová postava z Hviezdnych vojen, ktoré som ako malá žaba videla prvý krát u nás v amfiku. Takisto som videla Súboj titanov. Bol to pre mňa veľký zážitok, amfiteátre mali obrovské čaro. Pre decká, ako som bola vtedy ja, to bolo doslova dobrodružstvo. Byť s kamarátmi večer vonku, pozerať výborný film a tie sladké paličky za korunu namiesto lízatiek…
Rozprávali sme aj o tom, ako sme takéto filmy pozerávali a tí starší vtedy aj filmy pre dospelých, ktoré sa zháňali od kamarátov a známych a požičiavala sa 46 kópia 27 kópie. Čo na tom, že sa občas dali vidieť len nejaké rozmazané obrysy a bolo počuť divné pazvuky, ale ten adrenalín… Ten stál za to…
Vtedy som si spomenula, ako som nevidela prvý erotický film v živote. Vrchol erotiky pre nás vtedy ešte -nástky bola Angelika, aj keď sa priznám bez mučenia, že hneď po revolúcii som čítala Milenca lady Chatterleyovej, ale vtedy ma viac zaujalo sociálne pozadie príbehu, ktoré je tiež fascinujúce.
Práve v tom období prišla do kín Emmanuelle. Kolegovia ma presvedčili, aby som zabezpečila lístky a urobíme podnikovú akciu. Mali sme vlastný autobus, tak sme často chodili do kina, divadla, na koncerty, na plaváreň…
Lístky som kúpila, kolegovia sa vypáradili, poniektorí zobrali aj svoje nežné polovičky, aby sa vraj inšpirovali.
Bolo leto, obdobie dovoleniek, tak sme často zastupovali kolegov, ťahali dlhé smeny. Pamätám si, že sme s jedným kolegom ťahali taký týždeň, dokonca aj víkend a v ten deň ešte aj dvanástku. Boli sme poriadne unavení. Ale do kina sme statočne išli.
Z kina si pamätám ako sme sa usadili a keď zhasli svetlá, nastala tma aj u mňa. Doteraz netuším o čom bol kinožurnál a filme ani nehovorím.
Kolegovia mali z nás poriadnu zábavu ešte veľmi dlho po tejto „akcii“. Dozvedela som sa, že sme sa s kolegom opreli o seba a spali ako zabití, ten ešte aj poriadne chlapsky chrápal. Doteraz ľutujem, že som nezažila tú atmosféru, ako počas erotických scén niekto chrápe.
Ja som svoju potupu toho pamätného večera zavŕšila tým, že som po skončení filmu išla taká rozospatá na vecko a zamierila som rovno na pánske. Našťastie tam nebol nikto, pamätám si, že mi bolo dosť divné, prečo je tam pisoár. Ako som vyšla von, tak som to ešte aj poriadne skritizovala, že ktorý blbec namontoval v babskom záchode mušľu.
Do toho kina sme potom veľmi dlho nešli, radšej sme chodili do malého, kde filmy reprízovali a ja som najradšej chodila do filmového klubu, kde som videla mnoho skvelých filmov.
Emanuelu som nikdy nevidela, ani teraz z recesie, či nostalgie.
Ale verím tomu, že erotika, ktorá tam bola ukázaná a tá terajšia, ktorá je úplne všade a dosť divnej podobe, by pôsobila ako nevinný Macko Uško oproti terajším Pokémonom…