Viem, že mnohí budú namietať, že Mária Magdaléna je len fiktívnou postavou v Biblii.
Skutočnosťou je, že Biblia a Kresťanstvo ovplyvňujú život, kultúru, politiku vlastne skoro všetko v Európe už 2000 rokov.
Takže, či je Mária z Magdaly skutočnou, či fiktívnou postavou je úplne nepodstatné.
Podstatné je to, ako ju vníma Cirkev a ako sa vyjadruje k jej osobe.
To, že ju cikev vyhlásila a považuje za sväticu a patrónku kajúcich prostitútiek, nemení nič na tom, že ju stotožňuje s mnohými ženami…
Najmä so známou ženou „hriešnicou“.
Aké je jednoduché niekomu vypáliť znamenie „hriešnika“, poznáme aj teraz v súčasnosti.
Mária Magdaléna bola známa tým, že Ježiš z nej vyhnal sedem zlých duchov a ona sa stala jednou z jeho najvernejších učeníčiek.
V polovici minulého storočia boli objavené nové zvitky, ktoré sa nazývajú Evanjelium Márie Magdalény a Filipovo evanjelium, tieto však patria medzi apokryfné knihy, ktoré cirkev nepovažuje za podstatné.
Píše sa v nich o ľúbostnom vzťahu medzi Ježišom a Máriou, teda úplne normálnom vzťahu dvoch ľudí, ktorý však nezapadal do mocenskej koncepcie novovzniknutej cirkvi a nezapadá doteraz.
Viaceré zmienky z Biblie však svedčia o ich veľmi blízkom vzťahu. Pri kríži popraveného mohla zostať najbližšia rodina, pri snímaní tela a jeho úprave do hrobu tak isto. Mária zostala pri hrobe do rána, tak, ako by zostala milujúca žena a podľa legendy sa stala prvým svedkom Ježišovho „zmŕtvychvstania“. Ježiš sa ukázal človeku, ktorého najviac miloval a dôveroval mu. Takže Mária mohla priniesť o ňom správu ostatným.
Na základe tohoto svedectva vzniklo nové svetové náboženstvo a Mária, ktorá bola jeho dušou, zrazu nemala miesto vo svete, ktorý zmenil život celého kontinentu. Bol to svet boja o moc, vplyv. Krutý svet chamtivosti, mamonárstva, pýchy, závisti, nenávisti…
Je známe, že Mária mala veľké konflikty ohľadom smerovania nového náboženstva s Petrom, o ktorom sa dnes tvrdí, že je zakladateľom kresťanstva.
Celé dejiny rannej cirkvi až do Nicejského koncilu sú poznačené bojom o moc a vzájomným vyvražďovaním sa.
Po Ježišovej filozofii okrem pár podobenstiev, ktoré sa dajú vykladať rôzne, nezostalo skoro nič.
Ako sa dá jednoducho pripraviť človek o dobré meno? Jednoducho, stačí na neho nakydať ničím nepodloženú špinu, ohovoriť ho, onálepkovať ho.
Máriu Magdalénu označili za prostitútku. Mužský spôsob, ako čo najviac ponížiť ženu.
Zničili jej povesť milujúcej ženy a urobili z nej predajnú ženu.
Tento spôsob sa cirkvi osvedčil a používa ho doteraz. A nielen cirkev.
Kritizujeme vzťah moslimov ku ženám, ale ako sa podpísalo kresťanstvo na vzťahoch mužov k ženám?
Veď koľko z nich vo svete žije stále v podriadenom vzťahu k mužom?
Nadradenosť mužov je stále považovaná aj v dnešnom svete za niečo normálne.
Prejavuje sa rôzne. Len skutočne inteligentný a osobnostne silný muž dokáže vidieť v žene rovnocenného partnera a dá jej to aj najavo.
A práve za toto bojovali ženy v minulom storočí, aby neboli považované len za lacnú pracovnú silu v domácnosti a nástroj potešenia mužov, ale hlavne kvôli tomu, aby mohli byť skutočnými ženami, cítiacimi, premýšľajúcimi. S vlastným názorom, dušou.
Je mi ľúto, že mnohé ženy toto snaženie nepochopili a znova sa tak stáli len hračkami mužov, ktorí nimi manipulujú a robia z nich hybridy medzi mužom a ženou, alebo lacný predajný tovar.
V minulosti boli múdre a silné ženy označované za bosorky a fľandry a tak bolo s nimi aj zaobchádzané. Koľko žien skončilo umučených a zavraždených kresťanskou inkvizíciou, len preto, že sa vzopreli mužskému svetu, alebo ukázali, že vedia premýšľať?
V súčasnosti je upaľovanie zakázané, ale mnohé ženy sú práve preto, že rozmýšľajú diskreditované a nielen ženy.
Všetci tí, ktorí sa snažia isť proti prúdu, ktorý si vznešene hovorí „západné hodnoty“, začínajú byť prenasledovaní za svoje názory štátnou mocou, tak ako boli prenasledovaní heretici cirkvou…
História sa neustále opakuje…