Jednoduchá správa. V jednom seniorskom zariadení umrelo behom jedného mesiaca 13 starých ľudí. Úrady zariadenie skontrolovali, nič podozrivé nenašli a nepotvrdili sa žiadne fámy o zanedbaní starostlivosti. Starí ľudia zomierajú a nielen oni…
Čo priniesol toľko vyzdvihovaný kapitalizmus „starým ľuďom“ v našej spoločnosti?
Väčšinou pád na samé dno.
Koľko ľudí má skúsenosti ako fungujú zariadenia pre seniorov, alebo má skúsenosti s opaterou starého a chorého človeka?
Každý z nás sa môže dožiť staroby, je to prirodzený chod života. Roky pribúdajú a sily ubúdajú. Telo opotrebované prácou začínajú trápiť bežné choroby prichádzajúce vekom.
Niektorí z nás sme už vo veku, keď si takúto zmenu života začíname uvedomovať.
Tí starkí, ktorí sú v takých zariadeniach, alebo sa doma o nich staráme, prežili svoj život tým, aby nám svojim potomkom zabezpečili lepšiu budúcnosť a čo sme im pripravili my?
Častokrát nedôstojné živorenie a smutný, osamelý koniec života.
Veď koľkí z nás sa môžu plnohodnotne starať o svojho starého, chorého príbuzného?
V našom štáte si môže málokto dovoliť celodennú starostlivosť o starého, chorého človeka. Väčšina z nás musí pracovať, aby mohla prežiť. Koľkí z nás museli umiestniť rodičov, starých rodičov do podobného zariadenia, len kvôli tomu, aby neprišli o prácu, alebo kvôli tomu, pretože by nedokázali zabezpečiť odbornú starostlivosť? Viete koľko je finančná odmena za celodennú starostlivosť o nevládneho človeka? Cca 200 -250 eur. Naši seniori nemajú nárok na opatrovateľku napr. na 8 hodín denne, v čase kým sú ich príbuzní v práci. Naše opatrovateľky, s kurzami financovanými cez ÚPSVaR, opatrujú starých a chorých v zahraničí.
Prečo? Kvôli peniazom. Stačí sa pozrieť koľko je inzerátov, kde seniorské zariadenia hľadajú opatrovateľky. Kto nerobil takúto prácu, tak ani netuší aká je to drina, fyzická aj psychická. Osobná hygiena, kúpanie, plienkovanie, polohovanie, ošetrovanie, kŕmenie, neustály kolotoč. To nie je len jeden človek, ktorého má opatrovateľka na starosti, tak ako v domácej opatere v zahraničí, kde sa klientovi môže neustále venovať.
Opatrovatelia v našich zariadeniach za túto prácu dostávajú len trošku vyššiu sumu ako je minimálna mzda. Veľa opatrovateľov túto prácu robí najlepšie ako vie aj za tú smiešnu sumu. Robia to z presvedčenia, ale sú aj takí, ktorí to flákajú.
Takže kvôli financiám majú tieto zariadenia málo kvalifikovaného personálu. Viem, že si vypomáhajú kurzistami z opatrovateľských kurzov, ktorí sú pracovnou silou zadarmo a takisto študentami zo zdravotníckych škôl. Lenže opatrovateľské kurzy nebudú trvať donekonečna a zariadenia dostávajú financie od štátu plus si pobyt hradia samotní starkí.
Úžasný kapitalizmus nám priniesol vládu peňazí. Ľudský život nemá žiadnu hodnotu, hlavne ten našich starých ľudí. Začal sa merať tabuľkami úradníkov, ktorý rozhodujú o výške dôchodku, ale aj o tom, kde a kedy môže byť starý, chorý človek umiestnený.
Každé seniorské zariadenie je iné, niekam sa ide slušne dožiť a niektoré sú len „úložiská“ starých a nepotrebných…
Táto téma je tak rozsiahla, že by sa o nej dalo písať ešte veľmi veľa.
Teraz som len načrtla, čo je hlavným problémom v starostlivosti o tých, ktorí ju potrebujú a sú na ňu odkázaní.
Úžasný kapitalizmus nepozná hodnoty ako sú ľudskosť, ľudská dôstojnosť, súcit, empatia…
Úžasný kapitalizmus pozná a uznáva len moc peňazí…