Neandertálci v nás. . .

28. decembra 2016, devana, Zamyslenia z kuchyne

Pred časom som písala o tom, ako sme vďaka našim predsudkom zaškatuľkovali niekoho, o kom sme toho vedeli veľmi málo.
Z neandertálcov sme urobili nekultúrnych barbarov a primitívov.
A pritom málokto z nás vie, že v našej DNA nosíme aj my neandertálske genetické dedičstvo…
Významný objav urobili vedci v roku 2002, keď v Rumunsku, v Karpatoch objavili jaskyňu a v nej pozostatky staré 40 tisíc rokov. Žiaľ miesto tohoto nálezu musí byť utajené, kvôli zlodejom, ktorí by mohli toto vzácne nálezisko zničiť.
V roku 2003 tam našli fragment ľudskej lebky. Bola to lebka moderného človeka s neandertálskymi rysmi. Trvalo tri roky, kým vedci lebku zložili asi zo 40-tich častí. Zaujala ich odlišná veľkosť zubov, ale najzaujímavejším znakom bol výstupok tylovej kosti, pretože neandertálci mali vyvinutejší tylový lalok, ktorý zodpovedá za ostrejšie a trojdimenzionálne videnie.
Táto lebka je dôkazom toho, že neandertálci žili s moderným človekom spoločne v mieri a dokonca sa s ním krížili.
V roku 2010 vedci zmapovali neandertálsky genóm a porovnali ho s moderným človekom. Zistili, že všetci okrem obyvateľov Afriky máme neandertálskych predkov. Naše genetické dedičstvo je zhruba okolo 2 % genómu.
Neandertálci sa začali krížiť s moderným človekom asi pred 60 tisíc rokmi, keď sa s ním stretli a ich potomkovia osídlili väčšinu sveta okrem Afriky.
Takže aké neandertálske genetické dedičstvo človek v sebe má a ako sa prejavuje?
Vedci našli v našom genóme gény, ktoré ovplyvňujú náš výzor a to farbu pleti. My Európania sme svetlú farbu pleti zdedili po neandertálskych predkoch, tá im pomáhala prežiť v dobe ľadovej, takisto ako husté ale hlavne rovné vlasy.
Ďalším zaujímavým zistením je gén zodpovedný za ukladanie telesného tuku, ktoré bolo pre neandertálcov v dobe ľadovej životne nevyhnutné pre prežitie, ale u moderného človeka spôsobuje obezitu. Takže sa aspoň máme na koho vyhovoriť. 🙂
Tieto zaujímavé vedecké objavy nám hovoria, že by sme nikdy nikoho nemali podceňovať a zosmiešňovať, ak ho nepoznáme. Vždy by sme sa mali o tom druhom dozvedieť čo najviac, aby sme mu porozumeli. Odsudzovať a posudzovať niekoho na základe našej vlastnej nevedomosti, svedčí o našej povrchnosti a hlúposti. Koľkým ľuďom sme takto dokázali ublížiť v našom živote a odohnali ich od seba? A pritom stačilo málo…
Len sa viac zaujímať o toho druhého a snažiť sa ho pochopiť, či vžiť sa do jeho situácie…
V dnešnej dobe by sme neandertálcov od seba veľmi neodlíšili, pretože by zapadli do našej spoločnosti.
V podstate sme si veľmi podobní…
Každý z nás má v sebe kúsok neandertálca, niekto viac, niekto menej…
Možno viac neandertálskych génov ako iní, mal Michelangelo, keď dokázal vidieť v kuse mramoru Dávida…
Možno ich mali architekti nádherných stavieb a chrámov…
Možno ich majú dnešní dizajnéri áut…
Ktovie?…