Táto veta, či myšlienka je zo skvelého filmu Ingmara Bergmana „Siedma pečať“. Hovorí ju rytier Block, ktorý sa spovedá priamo Smrti…
Skoro každý z nás si robí modlu zo svojho súkromného strachu a povyšuje ju na Boha.
Ľudia si vždy to, čoho sa báli zbožšťovali, klaňali sa tomu, slúžili, prosíkali o zľutovanie…
Onedlho prídu najväčšie sviatky roku Vianoce, kresťania si pripomínajú narodenie „Božieho syna“.
Ale aký je kresťanský Boh? Je naozaj taký ako sa ho veriacim snaží nanútiť Biblia a duchovní, alebo je to to naozaj milujúci Otec všetkých nás?
Kresťanská vierouka hovorí, že Boha máme milovať, ctiť si ho a báť sa ho.
V samotnom prvom prikázaní z Desatora : Ja som Hospodin, Tvoj Boh, ktorý som ťa vyviedol z Egypta, z domu otroctva. Nebudeš mať iných bohov okrem mňa! Neurobíš si vyrezávanú modlu ani podobu ničoho, čo je na nebi hore, čo je na zemi dolu, alebo, čo je vo vode pod zemou. Nebudeš sa im klaňať ani im slúžiť, lebo ja som Hospodin, tvoj Boh, Boh horliaci, ktorý trestám neprávosť otcov na synoch do tretieho a štvrtého pokolenia tých, ktorí ma nenávidia a preukazujem milosť tisícom, ktorí ma milujú a zachovávajú moje prikázania“, je obsiahnuté všetko.
Môžme skutočne milovať niekoho koho sa bojíme?
Môže dieťa dôverovať otcovi, ktorého sa bojí, pretože za porušenie pravidiel hrozí krutý trest?
Môže žena milovať muža, ktorý sa správa ako jej pán?
Miluje človek, alebo Boh tých, ktorým dáva tvrdé pravidlá, zákazy, príkazy a za ich porušenie hrozí, že bude trestať nevinných?
Skutočná Láska je o dôvere, oddanosti, pochopení a odpustení. O viere v toho druhého. Radosti z toho druhého.
Zastrašovanie veriacich Peklom, Očistcom, Večným zatratením je formou zotročovania tých, ktorí prenechali zodpovednosť za svoj život modle a jej prisluhovačom.
A Boh v nás, plače nad ľudskou hlúposťou a krutosťou.
Ľudia dokázali zo strachu iných narobiť veľa modiel a tak im vládnuť. Niektorí sú sami takými modlami strachu a hrajú sa na bohov.
Využívajú a zneužívajú ľudskú dôveru a naivitu na získavanie moci, vplyvu, majetku.
Kvôli čomu je to tak? Písala som to viackrát. Je to náš osobný strach z vlastnej smrteľnosti a strach zo zodpovednosti za vlastný život a konanie.
Človek, ktorý prevezme zodpovednosť sám za seba a za svoje činy vie, že si následky musí niesť sám a nezníži sa k tomu, že ich bude pokrytecky prenášať na Muža z kríža v presvedčení, že on môže všetko, pretože za jeho konanie a hriechy si trest odtrpel niekto iný…
Prestaňme si robiť modly z vlastného strachu a buďme slobodnými bytosťami, takými akými nás stvoril skutočný Boh.
Rozdávajme nezištne to najlepšie zo seba…
Rozdávajme lásku, pochopenie, súcit, úsmev, objatia…