Dnes som dostala kritiku za výber piesne a videoklipu…
Priateľ mi napísal, že je oslavou zla v nás. Mám opačný názor, že je skôr kritikou toho, čo sme zo seba nechali urobiť…
Nechali sme si duše pokryť hrdzou nenávisti, pokrytectva a ľahostajnosti a tá sa zažiera čoraz hlbšie a my len chodíme hlavou v oblakov vlastnej dôležitosti a myslíme si, akí sme skvelí a nenahraditeľní. Nevidíme a nevnímame, že je to klamstvo a faloš tých, ktorí manipulujú našimi životmi vo vlastný prospech.
Šupinky hrdze pomaličky opadávajú a z našich duší pomaličky neostáva nič hodnotné. Stávajú sa z nás poslušné cirkusové, alebo divadelné bábky. Marionety bez vlastnej vôle, ktoré ponechali mocných sveta viesť naše životy do vlastnej záhuby a pekla priamo tu na tomto svete.
Naše srdcia zasiahla sneť chamtivosti, lakomstva, túžby po ovládaní druhých…
Mať stále viac a viac…
Peniaze, drahé autá a všetky tie módne, trendové a značkové hračky, ktorými si budujeme vlastnú prestíž.
Stávajú sa z nás znetvorené kreatúry, neschopné lásky, súcitu, empatie…
Stále len kalkulujeme z koho, čo najviac vyťažiť, využiť a potom odkopnúť.
Nedokážeme sa v honbe za mamonom ani len usmiať na tých druhých.
Najstrašnejšie je, že takto vychováme deti…
A stačí sa pozrieť čím žijú. Napríklad aj tou spomenutou hudbou, ktorá už dávno nie je hudbou, ale kakofóniou hluku a nezmyselného škreku, bez zmysluplného textu s videoklipmi plnými násilia a obscénnosti.
Robíme si peklo sami a dobrovoľne zo svojich životov a robíme peklo zo životov aj tým okolo nás.
Verím tomu, že všetko sa dá zmeniť. Čoraz častejšie vidím a nielen ja, v ľudských očiach svetlo a teplo.
Často sú to ľudia ťažko skúšaní životom, iní ako tí ostatní. Tí, ktorí aj napriek tlaku okolia nestrácajú vieru v dobro a idú proti prúdu zla a neľudskosti.
Hrdza a aj sneť sa dajú očistiť a vyliečiť. V našich životoch na to niekedy úplne stačí úsmev, objatie, milé a láskavé slová.