Zajtra nás čaká významný sviatok, teda ako pre koho, vraj oslava „víťazstva nad totalitou“.
O totalite som toho písala už dosť, nebudem sa opakovať.
Lenže minulý týždeň sa stalo niečo, čo narušilo dobrý spánok a duševnú rovnováhu obhajovateľov Západných hodnôt a slobody a demokracie,
„Biela lúza“ si „dovolila“ napriek masívnej kampani zvoliť za svojho prezidenta niekoho iného, ako kandidáta, ktorý im bol vnucovaný pomaly až násilnou formou.
„Biela lúza“ ukázala svoju silu…
Panika, ktorá zachvátila aj našich „pánov demokratov“, ich komentáre, analýzy, silné slová mi pripadali ako taká búrka v nočníku…
A nielen našich „pánov demokratov“, tí bruselskí sa začali predháňať v svojej servilnosti.
Je zábavné pozorovať, ako tí hore začali nervóznieť, veď taká „biela nespokojná lúza“ je aj tu, na našom kontinente.
Ľudia vidia, čoho sú schopní šialenci odtrhnutí od reality a prestávajú mlčať.
A pochopili, že zmena je možná. U nás to možno ešte chvíľu potrvá, lebo tí, ktorým tečie do topánok sa budú snažiť udržať zubami-nechtami svoje teplé miestečka.
A budú sa nám stále snažiť nahovárať, aký bol socializmus krutý a totalitný režim, ako sme museli čakať na mandarínky a banány v radoch a boli sme chudobní a preto sme ho dokázali poraziť.
Lenže títo ľudia začali vytvárať nové rady a to rady pred lekárňami na upokojujúce lieky. Strach z „lúzy“ sa pomaly, ale isto začína prejavovať a istota teplých miestečiek, ktoré zákonite zaniknú, ak nebudú štedro dotované spôsobujú oprávnené obavy o vlastnú existenciu.
Prestava, čím by sa mohli živiť všetci tí anállytici, mediálni poradcovia, teamleaderi, politológovia, sociológovia, zamestnanci rôznych inštitútov a združení, je veľmi zaujímavá…
Môže sa stať, že budú dostávať záchvaty paniky už pri pohľade na čajovú lyžičku, pretože sa budú báť, či to nie je mláďa lopaty obyčajnej…
Nuž manuálnej práce je na Slovensku stále dosť, pretože je načase trochu ten neporiadok, čo tu narobili upratať.
Môžu sa pokojne zamestnať ako robotníci tam, kde je ten avizovaný nedostatok pracovnej sily, alebo by to bolo nad ich sily?
Nuž, hrôza a strach z poctivej práce spôsobí veľký dopyt po psychofarmakách a to taký, že farmaceutické spoločnosti nebudú schopné vyprodukovať ich toľko, aby pokryli dopyt, rady pred lekárňami sa budú stále zväčšovať, nespokojnosť občanov bude narastať…
A naši potomkovia sa budú učiť, že kapitalizmus padol kvôli dlhým radom pred lekárňami…
Ale teraz vážne, kapitalizmus sa dostal do takého štádia, že je neudržateľný kvôli tomu, že ľudia sú čoraz viac zatláčaní do kúta byrokratmi odtrhnutými od reality bežného života. Vojnovými štváčmi a fanatikmi, ktorým nezáleží na ľudských životoch a bankstermi, ktorí sa neštítia ničoho, keď cítia, že môžu na nich zarobiť…
Aj ten najmierumilovneší tvor začne bojovať o svoj holý život, keď už vie, že nemá kam cúvnuť…
Kapitalizmus je to najohavnejšie zriadenie aké bolo kedy na Zemi, pretože svoju špinu a hnus zakrýva honosnými názvami.
Hovorí sa, že „kto čím bojuje, tým aj hynie“. A kapitalizmus je vrchole svojho úpadku…