Ako môžu predsudky ovplyvniť naše myslenie?
Stretávame sa s nimi veľmi často a častokrát ovplyvňujú naše myslenie tak, že si dokážeme na dlhé roky vytvoriť veľmi mylný názor.
Neandertálci sú naši predkovia, ktorí si vďaka takýmto predsudkom vyslúžili povesť barbarov z jaskýň…
Prvý nález ich pozostatkov bol objavený v roku 1856 v Nemecku, skoršie datované nálezy boli nedocenené, vtedajší vedci si mysleli, že ide o veľmi primitívny druh človeka a tak v podstate vznikli tieto skreslené predstavy o nich, ktoré vlastne pretrvávajú doteraz.
Prvá púť predkov neandertálcov a človeka rozumného na náš kontinent, človeka heidelberského začala asi pred 600 000 rokmi z afrických saván.
Nehostinná krajina a chlad sa podpísali na vzniku nového druhu tým, že im zosvetlela pokožka a začali rásť rovné husté vlasy, ktoré lepšie chránili pred zimou.
Boli vysokí asi 150- 163 cm a ich postavy boli robustné, mimoriadne svalnaté, prispôsobené životným podmienkam. Boli to silní a zdraví ľudia, schopní vyvinúť o 90% viac sily ako človek dnešného typu.
Najnovšie poznatky modernej forenznej antropológie preukázali, že ich mozog sa veľmi neodlišoval od mozgu človeka dnešného typu. Predná časť mozgu zodpovedajúca za myslenie, reč a tvorivosť bola rovnaká. Odlišná bola však zadná tylová časť, ktorá bola trochu pretiahnutá, takže mali väčší tylový lalok, ktorý zodpovedá za ostrosť videnia, lepšie rozpoznávanie vzorov a hlavne trojdimenzionálne videnie.
Dokazujú to nástroje, ktoré neandertálci vyrobili, napríklad kamenné nože z pazúrikovej hľuzy. Kým výroba takého noža neandertálcom trvala pár minút, tak modernému človeku niekoľko hodín.
Veľkou zaujímavosťou a dôkazom ich zručnosti a inteligencie je výroba prírodného téru z brezovej kôry jej zahrievaním na 400 stupňov Celzia bez prístupu kyslíka.Ten sa dá aj v laboratóriu vyrobiť, len v špeciálnych podmienkach a oni to dokázali už pred 200 000 rokmi, používali ho ako lepidlo na výrobu lovných zbraní – kopií.
Výskum paleontológov v Gibraltárskych jaskyniach priniesol poznatky o ich abstraktnom myslení, vyrábali rôzne ozdoby a zdobili si vlasy perím.
Veľmi dôležitým poznatkom je aj nález, označenia jaskyne dalo by sa povedať rodovým znakom.
Je zvláštne ako sme vlastnou nevedomosťou dokázali onálepkovať a zaškatuľkovať niekoho, koho sme vlastne ani poriadne nepoznali.
Pripomína mi to dnešnú dobu. Namiesto toho, aby sme sa snažili toho druhého lepšie poznať, tak reagujeme veľa krát tak, že ho odpíšeme hneď na začiatku.
Aj z neandertálcov sme urobili primitívnych barbarov, ale tými naozajstnými barbarmi sú všetci tí, ktorí prestali byť ľuďmi, neustále medzi sebou len bojujú a nivočia a drancujú túto planétu ako keby bola ich vlastníctvom.
Nie, Zem nie je naším vlastníctvom, máme ju len spravovať, zveľaďovať, chrániť. Celú so všetkými jej obyvateľmi.
Zabúdame na to, že aj my môžeme skončiť, tak ako neandertálci, úplným vyhynutím, ale o tom až nabudúce.
Inšpiráciu som čerpala z jedného skvelého dokumentu s názvom „Neandertálska apokalypsa“.