Denne pozorujem svet, ktorý ma obklopuje. Pozorujem správanie sa ľudí, ich reakcie na rôzne situácie. Rozprávam sa s nimi, počúvam ich.
Som účastníčkou aj tohoto mikrosveta s názvom „Debata“ a aj tu stretávam rôzne typy charakterov, názorov, postojov…
Veľa ľudí hovorí, že sa musí niečo zmeniť. Sú unavení a znechutení. Vidím utrápených starších ľudí, ktorí celý život poctivo pracovali, zaslúžili sa o to, že Slovensko rástlo hospodársky a kultúrne a títo ľudia teraz živoria zo smiešnych dôchodkov, ktoré im vypláca tento štát.
Je to vďaka tých, ktorí sprivatizovali a predali všetko, čo v tejto krajine malo nejakú hodnotu.
Vidím „rozbité“ rodiny, kde sa namiesto rodičov starajú o deti starí rodičia, pretože rodičia musia za prácou cestovať aj niekoľko sto kilometrov.
Vidím slobodných štyridsiatnikov, ktorí si kvôli neexistujúcim sociálnym istotám nezakladajú rodiny. Majú strach priviesť potomstvo do takéhoto sveta.
Vidím mladých ľudí bez práce, ktorým nahovorili, že s vysokoškolským vzdelaním si ho nájdu rýchlejšie, veľa z nich robí podradné práce v zahraničí, za minimálnu mzdu, ktorá je niekoľkonásobne vyššia ako u nás.
Vidím bezdomovcov, skrachovancov, alkoholikov gamblerov, ktorí nedokázali zvládnuť život.
Vidím ako mi zomierajú kamaráti, spolužiaci, blízki ľudia od stresu a únavy.
Vidím smutné zamračené tváre ľudí bez nádeje na lepší život.
Jedinou cestou je „renesancia hodnôt“ a návrat k ľudskosti.
Znovu sa stať „Človekom“.
Správať sa s úctou, láskou a pochopením k ľudom, k prírode. Byť znovu zodpovedným sám za seba a svoje konanie. Uvedomiť si svoju hodnotu a uvedomiť si hodnotu života.
Začať viac rozlišovať medzi dobrom a zlom a nenechať sa klamať o väčšom a menšom zle.
Začať konať čestne a spravodlivo.
Nehanbiť sa za svoje city, presvedčenie.
Nehanbiť sa usmiať a objať blízkych, priateľov, kamarátov.
Pomôcť tam kde je to treba a je to v našich silách.
A hlavne znovu používať slová prosím a ďakujem.
Pretože svet a život je len a len o nás.
O tom, akým ho urobíme my sami.
P.S. Ďakujem entyta.