Čo sú sociálne istoty?
Mať prácu, dostať za ňu primeranú mzdu vyplatenú načas. Vďaka tomu môcť zaplatiť bývanie, stravu a iné nevyhnutné veci pre život.
Mať zabezpečenú lekársku starostlivosť, tak ako je to uvedené v ústave, takisto vzdelanie a pod.
Prečo práve v tomto zriadení, nemajú tí, ktorí vytvárajú hodnoty skoro žiadne sociálne istoty? To vieme všetci a dôvodov je viac.
Nízka cena práce, vysoké náklady na živobytie.
Človek, ktorý od rána do večera robí ako kôň, len aby ako tak zabezpečil rodinu po finančnej stránke a mal z čoho zaplatiť nevyhnutné náklady na život, si musí pri dnešnej výške platu, často krát nachádzať robotu pomimo, alebo si pomáhať domácim hospodárením, ak má na to podmienky.
Takýto človek, je rád, že sa večer môže trochu povenovať rodine a pospať si pri správach, ktoré tak našťastie ani nevidí. Takže „muklovanie“ od ráno do večera je zárukou toho, že nebude mať čas za vôbec zamýšľať nad tým, čo sa tu naozaj deje.
Ďalší dôvod je, že takýto človek, je v neustálom napätí – strese z toho, či vôbec uživí svoju rodinu. Pretože pracuje viac ako by mal je unavený, vyšťavený. Únava a stres spôsobujú civilizačné ochorenia. Takže môže veselo prekvitať biznis so zdravím a farmaceutické firmy majú o zisk postarané. Z iného hľadiska je to zase tak, že chorý človek má úplné iné problémy, ako sa zamýšľať nad tým, ako ho tí, ktorí vedú tento štát doja a ošklbávajú.
A ešte je tu niečo, nad čím sa zamýšľa málokto. Vidím to okolo seba. Už som o tom písala. Som z generácie „Husákových detí“. Naša generácia bola vychovávaná a vzdelávaná pre socialistické zriadenie. Boli sme doslova hodení do žumpy vykorisťovateľských praktík kapitalizmu, o ktorých sme sa učili v škole. Moja generácia pomaly začala kvôli drine, stresu a chorobám vymierať…
Takže o pár rokov nebude vyplácanie dôchodkov až taký problém, pretože ak nezomrieme na dôsledky chorôb, tak pomrieme na otravu liekmi, ktoré do nás vďaka biznisu doslova pumpujú…
Jedinou istotou pre nás všetkých je Smrť, ale to nie je „sociálna istota“, vďaka ktorej by sme mali prežiť normálny, spokojný život a v pokoji vychovávať ďalšie generácie, ktoré by zveľaďovali tento svet.
P.S. Napadla mi jedna myšlienka…
Na titulke Bola spomenutá kniha Dana Browna „Inferno“…
My v pekle už sme…