Slasti „Otcov vlasti“ v našej krajine vôbec nie sú „ľahká komédia“, ako tá o mladosti Karla IV.
Včera prebehla médiami správa, že „zaslúžilý otecko“ a zakladateľ skupiny „Bokom Hárem“, ktorá mu zabezpečila teplé miestečko v parlamente, bude „asi“ naozaj mafián.
Ale veď na to nie je absolútne nič nezvyčajné. Stačí sa pozrieť, kto bol pri moci po Novembrovom prevrate…
A stačí sa pozrieť do súčasného parlamentu, kto tam sedí a rozhoduje o našom bytí, či nebytí.
Najväčší krikľúni spred Bonaparte…
To, čím sa živí pán Matovič vieme a že v tom vie „chodiť“ je zrejmé a dobre mu to vynáša…
Ľuďom akosi vypadlo z pamäte, aký šikovný podnikateľ je pán Sulík, obchodník s nemovitosťami – pozemkami, ako lusk…
Večný moralista pán Beblavý a jemu podobní, myslím aj pána Danka, za ktorými stojí „podnikanie rodín“.
Papalášsky synáčkovia, ktorých oteckovia tvorili pred 89-tym sivú eminenciu a mali nahrabkané dosť pre dve- tri generácie dopredu…
Dokonca tam nájdeme aj politické fosílie, ktoré priniesli tomuto národu „Slobodu a demokraciu“, tie sa prirodzeným spôsobom zmumifikujú a budú strašiť ešte aj našich vnukov…
A najkrajším príkladom je naša vrchná hlava pomazaná, milovaný pán prezident, „Dobrý Anjel“, ktorý rozšafne rozdáva svoj plat chudobine, ale lieta už len výhradne vládnym špeciálom, aj na víkedny k rodine…
Myslím si, že na Slovensku vládne špecifická politická kultúra. Každý „veľkopodnikateľ“, ktorý „zázračným spôsobom“ zbohatol po prevrate, si myslí, že je aj „vyvolený“ vládnuť hlúpemu plebsu…
Veď aký je to problém, kúpiť si, alebo založiť v tejto republike politickú stranu, často krát jednorázovú a účelovú…
Pred voľbami zabrnkať na city voličov ľúbivými slovami, ktoré potrebujú počuť, lebo vedia v akej stoke žijú a potom hurá do parlamentu, alebo dokonca rovno na hrad.
Pred týmito voľbami som si mala možnosť vypočuť rozhovor dvoch „fifiniek“ z fan klubu nášho „super ocka“.
“ Jéééžiš, keď on je taký sexi a má také krásne oči“.
„Jéééžiši, a akú má sexi riťku v rifliach“
“ On je taký úúúžasnýýý, a ako sa stará o všetky svoje detičky“.
Zbytok radšej ani nepíšem a ani to, čo som si vtedy myslela…
Neviem aké majú ľudia predstavy o politikoch a čo od nich vyžadujú, ale mňa doteraz na Slovensku nezaujal ani jeden, ani sexi riťkou, ani peknými očami, dokonca ani peknými rečami a už vôbec nie charakterovými vlastnosťami.
A naši „Klondikoví politici“ si užívajú slasti vládnutia a moci, lebo ľudia v našej krajine im to dovolili…