Čo je Pravda, aká naozaj je, kde ju hľadať?
O Pravde bolo napísaných už veľa múdrych, či menej múdrych slov. Hľadajú ju učenci, myslitelia, básnici, či spisovatelia. Hľadajú ju skoro všetci ľudia…
Hovorí sa, že Pravda je opakom Lži…
A čo je to Lož?…
Vraj idú spolu, ruka v ruke svetom a je veľmi ťažké ich odlíšiť. Niekedy je to tak…
Pravdu milujeme, ale veľmi sa jej aj bojíme. Dokáže byť veľmi priama a častokrát krutá. Vtedy si myslíme, že ju netreba hovoriť celú. Ale je taká polovičná, alebo neúplná Pravda, ešte Pravdou?
Dá sa povedať mladému 30 ročnému mužovi, ktorý má malé dieťa, že zomiera a nikdy nebude vidieť vyrastať svojho syna?
Ak mu ju povieme, môže sa stať, že úplne stratí motiváciu žiť a zbytok života prežije v strachu o svoju rodinu a v hneve, že sa to stalo práve jemu. Ak mu ju nepovieme, môže to byť rovnako zlé, bude cítiť hnev a zlosť voči tým, ktorý mu nepovedali pravdu a nechali ho žiť v klamstve, že bude žiť…
Ako povedať svojmu partnerovi a deťom, že máte ťažkú chorobu a neviete ako dlho budete s nimi? Pomáhajú vôbec „milosrdné Lži“?
Na tieto otázky sa ťažko hľadajú odpovede, presne tak ako ťažko sa hľadá Pravda.
Pravda ukazuje ľuďom často krát tvrdú realitu a Lož sa ich snaží oklamať, že to nie pravda, obalamutiť, uchlácholiť.
Preto sa Pravda veľmi ťažko hovorí. Ak poviete ľuďom, tu na Slovensku, že roky nie sú slobodní, že ich tí, ktorým vôbec nezáležalo ani na krajine, ani na národe predali aj spolu s ich krajinou do otroctva tým, spod ktorých nadvlády boli oslobodení pred 100 rokmi, tak na vás budú pľuť, osočovať a škatuľkovať vás.
Ak poviete, že v minulom spoločenskom zriadení sa mali ľudia lepšie a mali sociálne istoty, tak ste komunista, boľševik, putinofil, pretože teraz sa máme oveľa lepšie ako pred štvrť storočím. Zabúdajú však na to, že doba stále napreduje a ľudia koncom 80-tych rokov boli na úplne inej úrovni, ako v polovici 60-tych rokov.
Je jednoduchšie žiť v Lži a sebaklame o vysokej životnej úrovni, ktorá je kúpená na dlh niekde v okolí Bratislavy. O životnej úrovni ako napríklad v Trebišove, Námestove, Nových Zámkoch, Rimavskej Sobote či Medzilaborciach sa Pravda nesmie hovoriť, žiaľ aj tam je kúpená na dlh, ale preto, lebo ľudia nemali na výber…
Hovoriť Pravdu o tom, že sme vo vojne, kvôli tomu, lebo sme vstúpili do vojenskej aliancie s tými, ktorí bez hanby vyvolávajú krvavé vojny po celom svete sa pomaly považuje za trestný čin…
Aká je vlastne Pravda? Je biela, alebo je zafúľaná od čiernej Lži?
Dokážeme ešte vôbec rozlíšiť Pravdu od Lži, alebo radšej ani nechceme a vyhovuje nám život v „milosrdnej Lži“ , ktorú si sami navrávame, len aby sme dokázali prežiť v tomto neľudskom zriadení, kde ľudský život, znovu prestal mať svoju hodnotu?
Čo vlastne zanecháme svojim potomkom? Aký odkaz?
Že sme boli zbabelci a nedokázali sme prijať Pravdu, nech by bola akákoľvek? Že sme im vďaka tomu zničili budúcnosť?
Záleží nám na budúcností našich detí, alebo ako sa hovorí „po nás potopa“?
Čo je Pravda? To, čo radšej ani nechceme počuť a vedieť, lebo nám to tak vyhovuje, pretože je ukrytá v našom svedomí, ak ho ešte máme….
P.S.
Ďakujem milý hhhorec za inšpiráciu a aj tebe hocipuci.