Ale kdeže vláda ľudu. To sa nám len nestále snažia nahovárať tí, ktorí sa nám dajú „demokraticky“ zvoliť, pretože inú možnosť nemáme.
Má „ľud“ v dnešnej spoločnosti, nejakú možnosť kontrolovať prácu zvolených zástupcov? Nemá. Pretože volení zástupcovia urobili všetko preto, aby mali moc. Ale hlavne sa zbavili zodpovednosti za svoje skutky a ochránili sa zákonmi, kde „ľud“ ťahá za kratší koniec povrazu…
Aké hodnoty napríklad vytvárajú a ako sa starajú o svojich voličov takí zástupcovia „opozície“? Od posledných volieb prešlo pár mesiacov a výsledky ich práce? Šírenie nenávisti, predvádzanie parlamentej kultúry na úrovni posledného pajzla, kvôli čomu sa namiesto iných problémov musí riešiť a vytvárať nový parlamentný poriadok, ktorý oni prirovnávajú ku gulagu…
Namiesto riešenia problémov občanov, bohapusté vystrájanie a organizovanie pofidérnych „bonapárty“, ktorými nás doslova obťažujú celé mesiace, aby nakoniec tých pár ich verných, ktorí sa tam chodili „kultúrne vyžiť“ nazvali „trotlami“.Neustále vybavovanie si osobných účtov a budovanie si osobných politických kariér na úkor nevinných a nešťastných ľudí. Žiarivým príkladom ich práce, bolo piatkové odvolávanie premiéra Fica a ministra Kaliňáka, možno si mysleli, že ich niekto poľutuje, keď robia dokonca aj v piatok poobede. Ale väčšina pracujúcej populácie robí aj v piatok, dokonca aj cez víkendy, či štátne sviatky…
S tými, ktorí sú vo vládnej koalícii, to nie je o nič lepšie. Akým spôsobom môže „ľud “ odkontrolovať ako narábajú s jeho „majetkom“?
Uvediem príklad nedávno medializovanej aféry reedukačného centra v Galante. A takýchto zariadení je na Slovensku 19. Bola zverejnená suma, koľko štát prispieva na prevýchovu a preliečenie jedného zverenca, alebo chovanca. Je to suma cca 1000eur na jeden mesiac.
Akým spôsobom štát kontroluje, či tieto peniaze boli adekvátne vynaložené? Kontroluje niekto to, akým spôsobom žije a čo robí človek, ktorý výjde z takéhoto zariadenia? Vraj by to mala mať na starosti sociálna kuratela, vraj…Koľko stojí ročne pobyt jedného väzňa som už písala. Koľko máme na Slovensku recidivistov, pre ktorých je väzenie skôr „domovom“ ako výchovno-nápravným zariadením?
A koľko štát prispieva mesačne na jedno dieťa, ktorého rodičia pracujú, platia dane, odvody a poctivo sa starajú o svoje deti?
Na koho objednávku neustále vznikajú nové úrady s hromadou úradníkov, ktorí ani nevedia, čo je náplňou ich práce?
Vie vôbec niekto koľko máme vlastne úradov a ako na seba nadväzujú?
Vie vôbec niekto ako vyzerá táto „pavučina moci“? A je vôbec v ľudských silách pochopiť ako funguje tento moloch?
Koľkí sme sa stretli na úradoch s neochotou, neodbornosťou, alebo úplným nezáujmom? A pritom sú to zamestnanci štátu. Teda v podstate nás. Našťastie poznám zopár slušných ľudí na úradoch, ale tí sú vo veľkej menšine…
Alebo je to všetko, čím nás kŕmia tí hore jedno veľké hnusné klamstvo? A preto mohli „demokraticky“ zvolení zástupcovia ľudu, rozpredať všetko, čo malo hodnotu v tomto štáte a bolo vlastníctvom nás všetkých? Provízie z predaja nešli do štátnej kasy, ale niekam úplne inam…
Takže ak máme „demokraciu“, tak by sme ich mohli poslať kade ľahšie?
Nemohli, pretože my sme tu na Slovensku nikdy „demokraciu“ nemali…
Dokedy sa necháme klamať a vodiť za nos?