Včera som si prečítala vyjadrenie ministra financií Petra Kažimíra o tom, ako chce riešiť financovanie platov učiteľov, veľmi ma to zarazilo a prinútilo premýšľať nad rozdielnou životnou úrovňou na Slovensku a kastovaním ľudí tými „hore“.
Minister Kažimír povedal:“Alebo viac podporíme začínajúcich učiteľov, o čom aj aktívne debatujeme s ministrom školstva, alebo sa zameriame na riešenie rozdielnych životných nákladov pedagógov v rôznych častiach Slovenska,“ a hovoril, že učiteľ v napr. v Trebišove má nižšie náklady na život, ako učiteľ v Bratislave.
Takže, učiteľ z Trebišova, alebo iného mesta či dediny, nemá mať nárok na rovnakú mzdu ako ten v Bratislave a okolí, aj keď je rovnako kvalifikovaný, rovnako dobre vykonáva svoju prácu a má vynikajúce výsledky? Je rovnako štátny zamestnanec ako aj tí ostatní.
Nemôže za to, že „životná úroveň“ a výška životných nákladov je v Bratislave „umelo nafúknutá“, hlavne čo sa týka bývania, pretože ostatné náklady sú pomerne rovnaké.
Takže ľudia z regiónov mimo Bratislavu a okolie majú preto nízke platy, lebo majú nízke náklady na život?
Toto je veľmi nebezpečné triedenie ľudí a už sa začalo prejavovať aj v bežnom živote.
Ak teda ľudia z iných regiónov „nemajú nárok“ na rovnaké mzdy, prečo majú rovnaké odvodové zaťaženie?
Zoberme si takého živnostníka „z donútenia“ napríklad z toho Trebišova, ktorý si horko-ťažko nájde prácu vo svojom okolí a zarobí mesačne okolo 800 eur. Minimálne odvodové zaťaženie takého SZČO je v dnešnej dobe 202,26 eur. Takéto odvody môže rovnako platiť SZČO z Bratislavy a okolia, ktorý mesačne zarobí okolo 2500 eur a vie si zdokladovať náklady na podnikanie…
Prečo potom živnostník z Trebišova, nemá nárok na nižšie odvody, keď zarobí podstatne nižšiu sumu, aj keď pracuje rovnako dobre a odborne ako ten v Bratislave?
Veľkohubé vyjadrenia o nižšom odovodovom a daňovom zaťažení živnostníkov nič nerieši, pretože je zákonom daný pevný strop minimálnych odvodov.
Ak by sa odvody vypočítavali percentuálne z výšky príjmu, tak by to bolo spravodlivé. Nie je normálne, že ešte v dnešnej dobe je zákonom daná splatnosť faktúry 60 dní a SZČO musí platiť odvody aj vtedy keď v podstate nemá žiadny príjem.
Už som písala o tom, že SZČO majú jedinú istotu a to zaplatiť odvody do 8. v mesiaci. Prečo sa napríklad nepreplatenie faktúry objednávateľom prác v zákonnej lehote, alebo v tej lehote, ktorá je uvedená v zmluve o dielo, nemôže kvalifikovať ako trestný čin?
Už sa niekto vžil do situácie ľudí, ktorým neboli preplácané faktúry celé mesiace ako to bolo nedávno v kauze Váhostav?
Alebo je normálne, že ľudia mimo Bratislavy a okolia sú ľuďmi nižšej kategórie a nemajú rovnaké práva?
Je normálne, že sa pomaly začnú stávať občanmi nižšej kategórie aj zamestnanci štátu, len preto, že nežijú v tom správnom regióne?
Vytváranie umelých pracovných miest v „hladových dolinách“ situáciu na Slovensku nerieši, ani miliardové finančné injekcie zahraničným firmám, pre ktorých sú Slováci tou najpodradnejšou a najlacnejšou pracovnou silou a zisky budú vyvážať mimo našej republiky.
Kedy sa ľudom v tejto republike konečne otvoria oči a pochopia, že nechcú byť občanmi druhej kategórie?