Dnes je znovu modro-zlatý, krásny, teplý ešte letný deň.
Pečiem domáci voňavý zemiakový chlieb a vôňa byliniek, ktoré som nazberala včera, spolu s vôňou chleba vyčarili v dome niečo neopísateľné.
Ten najkrajší parfum, aký človek pozná – vôňu domova a pokoja, slobody a nezávislosti, jednoduchého a pritom dokonalého šťastia.
A pritom stačí tak málo, aby sme mohli prísť o niečo také neopakovateľné.
Môžme prísť o svoje domovy, blízkych. Môžme prísť o posledné zbytky slobody, ktorá nám ostáva.
Nenechajme a nedovoľme ukradnúť si všetko tým, pre ktorým ľudské životy a život našej Zeme nemá nijakú cenu.
Nenechajme si ukradnúť všetky tie zázraky života, ktoré považujeme za niečo samozrejmé…
Východ slnka, keď začína zlatnúť nové ráno a deň, vôňu rosy, alebo hmly, ktoré sa pomaličky rozpúšťajú pod dotykmi slnka…
Vôňu a chuť dažďa, letnej búrky, ale aj jesenných pochmúrnych plieskaníc…
Dych vetra, ktorý v letnej páľave hladí telo a tvár a strapatí vlasy, ale aj prudký vietor, ktorý prečisťuje vzduch…
Dotyky prvých snehových vločiek na tvári, ktoré tancujú v povetrí, ale aj kopec snehu, ktorý musíme odpratávať a mráz, ktorý štípe a vyťahuje okrem sĺz aj všeličo iné a možno aj šťavnaté slová…
Nenechajme si ukradnúť krásu a jemnosť jari. Teplo, smiech a bezstarostnosť leta. Farebnosť a pochmúrnosť jesene, či zvláštny pokoj ale krutosť zimy…
Nenechajme si ukradnúť vôňu a chuť medu, chleba, vína, bylinkového čaju, jablkovej štrúdle či tvarohového koláča. Domácej slaninky, halušiek, pirohov a zemiakových placiek. Vôňu a chuť prvých jahôd, jabĺk, domáceho hrozna…
Nenechajme si ukradnúť krásu a vôňu kvetov, čerstvo pokosenej trávy, sena, obrobenej zeme, hory…
Nenechajme si ukradnúť naše city, priateľstvo a lásku, ktoré spájajú…
Nenechajme si ukradnúť milovanie, to vzácne, najkrajšie, najintímnejšie zblíženie a spojenie muža a ženy a nezamieňajme si ho s lacným sexom, ktorého sú plné médiá…
Nenechajme si ukradnúť krásu a výnimočnosť hudby a nedovoľme ju nahradiť zvukmi vojny, zbraní, nárekom bolesti a zúfalstva…
Nenechajme si ukradnúť naše duše a svedomie, ktoré nás robia lepšími…
Nenechajme si ukradnúť vlastné životy kvôli chamtivosti, krvilačnosti, bezcharakternosti a nemorálnosti tých, ktorý si myslia, že vládnu svetu a rozhodujú o našom bytí či nebytí…
Nenechajme si ukradnúť všetko…
Slnovratovo 10.9. 2016
P.S. Ďakujem Ti milá, neznáma Lajkastatočná za inšpiráciu 🙂