Pamätám si dobu, keď sme tí, ktorí sme mali rovnaké zájmy a názory trávili spolu čas. Vždy sa dal nájsť.
Cez leto sme hrávali spolu futbal, basket, chodili plávať, spoločne sme chodili na pivko, stále bol nejaký táborák, alebo výlet po vínnych pivničkách. Chodili sme slobodní, zadaní a na akcie keď sa dalo sa brávali aj deti…
Teraz, sme čoraz viac zahltení prácou, problémami, stresom a „nedostatkom času“.
Vytráca sa radosť, smiech, spontánnosť, kamarátstvo, dobrá nálada.
Často stretávam zamračených uhundraných ľudí, ktorí na všetko len frfľú a nadávajú, ako keby sa už ani nedokázali zasmiať.
Namiesto ľudského kontaktu dosť času presedíme pri televízoroch, ktoré chrlia hlúposti, násilie, demagógiu, strach…, alebo pri pc a myslíme si, že sme takýto spôsobom spolu s našimi známymi, či kamarátmi…
Pomaly sa naša spoločnosť stáva desocializovanou, materiálne založenou, plnou názorových rozporov, bez smiechu, radosti, kamarátskych vzťahov,pomoci tomu druhému…
Zabúdame na to, že sme v pasci.Tým, že veríme falošnej propagande, že ako jedinci sme výnimoční a silní, stávame sa pomaličky osamotenými a izolovanými od priateľov a známych.
Osamelý človek, je zraniteľnejší a manipulovateľnejší. Žiaľ často krát si to ani neuvedomí.
Žije v nejakej bubline presvedčený o svojej jedinečnosti a ani si neuvedomuje, že je len „produktom mocných“, ktorým takéto izolovanie sa vyhovuje. Preto, aby zabránili tomu, že sa ľudia budú spolu stretávať a ako celok môžu silnieť a môžu prejaviť svoju nespokojnosť s tým, čo sa deje a môžu začať znovu „bojovať“ za svoje ideály a lepšiu spoločnosť…
Neustále a cielené vyvolávanie napätia, nespokojnosti je silnou zbraňou mocných tohoto sveta. Tým, že ľudia začali strácať sociálne istoty a sú vystavovaní neustálemu psychickému tlaku strácajú radosť zo života, prestávajú sa smiať a izolujú sa…
Takým maličkým príkladom, sú napríklad zakázané diskusie pod článkami, kde sa pár ľudí názorovo zhodne a nakoniec si „dovolia“ zabávať sa…
O to horšie je to v bežnom živote, v práci, v rodinách…
V podstate máme jednoduchú a účinnú zbraň proti tomu, čo sa deje, ale sme momentálne slabí a zaujatí „vlastnou dôležitosťou“, aby sme si to uvedomili a pochopili…