Osudoví muži môjho života sú tí, ktorí sa nejakým spôsobom dotkli môjho srdca, duše a zanechali v nich hlbokú stopu a stali sa mojimi životnými „láskami a súputníkmi “ mojej cesty životom, ovplyvňovali a posúvali a doteraz ovplyvňujú a posúvajú môj život dopredu.
Prvým takýmto mužom bol môj starý otec,starý apenko, ako som ho volala keď som bola malá, ktorý mi asi ako 6-ročnej dal čítať knihu Vojtecha Zamarovského „Za siedmimi divmi sveta“. Možno sa len chcel zbaviť malého, otravného, večne zvedavého decka a ani netušil, akú vášeň pre históriu a ešte väčšiu zvedavosť v ňom prebudil. Učaroval mi svet starých civilizácií a antiky a tak som mohla spoznať svoje veľké „lásky“.
Takto som objavila Achnatona „kacírskeho faraóna“, ktorý sa nebál postaviť mocnému a bohatému náboženskému kléru boha Amona v Tébach, ktorý ovládal staroveký Egypt v tých dobách a snažil sa o lepší a krajší svet bez nadvlády množstva bohov, ktorých sa ľudia báli a slúžili im. Boli presne takými istými otrokmi systému, akými sme my teraz. Ten starý, zabudnutý svet sa dá prirovnať k tomuto nášmu, tu v Európe nám vládne Bruselský klér boha Mamona…
Spoznala som myšlienky gréckych filozofov, Platónove chápanie „Dobra“ ako božskej idey a jeho pohľad na ľudskú dušu mi pomohlo pochopiť veľa nezodpovedaných otázok.
Marcus Tullius Cicero je jedným z mojich najosudovejších mužov, jeho kniha „De officiis – O povinnostiach“ je mojou „Bibliou“. Tento súhrn morálnych a etických princípov, starý viac ako 2000 rokov, má oveľa väčšiu váhu a výpovednú hodnotu v dnešnom svete ako vtedy, pretože je najvyšší čas vrátiť sa k týmto hodnotám.
Ďalšími mužmi, ktorí ovplynili môj život sú : Ježiš z Nazaretu, ktorého učenie lásky k blížnemu, má stále čo povedať.
Jan Hus, jeho najznámejší citát o pravde „hľadaj pravdu, miluj pravdu, uč sa pravde, hovor pravdu, bráň pravdu“ je určený všetkým, nielen kresťanom…
Erazmus Rotterdamský, ktorého filozofia ma posunula k panteizmu.
Martin Luther, reformátor, ktorý dokončil to, čo začal Erazmus svojou filozofiou a nebál sa vystúpiť a bojovať proti vtedy veľmi silnej katolíckej cirkvi, reformácia priniesla Európe nové myšlienky, vzdelanosť…
Štúrovská generácia mala veľký vplyv na celú našu generáciu, takisto ako aj Milan Rastislav Štefánik. Láska k vlasti, národu by mala byť samozrejmosťou pre všetkých…
Albert Schweitzer, jeho filozofia ľudskosti a humánnosti by mala byť príkladom nielen pre nás, ale aj pre naše deti.
Ale mojou najväčšou „láskou“ je Michelangelo Buonarroti, umelec, remeselník- sochár a architekt, básnik, ktorého vnútorná sila a odhodlanie dokázala prekonávať aj tie najťažšie obdobia jeho života a nebolo ich málo, jeho neuveriteľná pracovitosť, viera a zanietenie priniesli také plody práce, ktoré obdivujeme doteraz, jeho zmysel pre krásu je doteraz neprekonaný…
Sú aj ďalší muži, ktorí ovplyvnili moje vnímanie hudby: Palestrina, Vivaldi, Bach, Händel, Mahler, Piazzolla…
Prečo to píšem?
Možno preto, že myšlienky týchto mužov, ale aj iných, sú stále aktuálne aj keď už nežijú a možno aj preto, že naša doba akosi nemá „velikánov“, ktorí by ju posunuli vpred.
Možno preto, že sme znovu dospeli do štádia, keď je potrebná „reformácia hodnôt“ a spoločnosti, aby nás naše deti nemali za zbabelcov a zradcov, ktorí ich zavliekli svojou nečinnosťou do otroctva peňazí a násilia…
Slnovratovo 10.8. 2016
P.S. Výnimočný a osudový muž môjho života je aj môj drahý priateľ, básnik Eddie W.Nicholas, vďaka ktorému slová dávajú zmysel a po dlhých rokoch znovu píšem.