Viem, že existuje niečo také čo, sa nazýva „Etický kódex Slovenského syndikátu novinárov“.
Dnes som si ho znovu pre zaujímavosť prečítala.
Kvôli čomu? Pretože sa znova objavil článok, ktorý mal hneď v nadpise slovo „údajne“.Pred pár dňami tu tiež bol uverejnený o „údajnom ruskom diplomatovi“,ktorý „vraj“ postrelil a smrteľne zranil útočníka, ktorý ho prepadol. Ako sa ukázalo, správa bola nepravdivá, účelovo vykonštruovaná tak, aby manipulovala verejnou mienkou v neprospech Ruska.
Bola prevzatá z agentúry SITA, presne tak ako aj dnešná správa o „údajnej poprave“ jadrového fyzika Šahrama Amírího v Iráne.
Čo vlastne sledujú médiá uverejňovaním takýchto správ? Nebodaj testujú inteligenciu a naivitu národa? Alebo sú až tak poplatné svojim chlebodarcom, že hodnoty ako novinárska etika a česť nemajú pre nich vôbec žiadny význam a vážnosť?
Je zarážajúce, koľko je denne uverejnených takýchto správ o „údajných mafiánskych bossoch, vrahoch, údajnej korupcii či zlodejine“, ktoré svojim obsahom skĺzavajú na úroveň bulváru.
Takže, keď sa stretneme so správami typu H.Clintonová je naprogramovaný robot, alebo klon,ktorému vypadávajú funkcie: http://www.zvedavec.org/vezkratce/13124/, alebo M. Obamova je preoperovaný chlap, mali by sme ich zrejme brať s plnou vážnosťou.
Sem tam si zo zvedavosti pozriem správy aj na našich tv staniciach a nevynechávam ani tú verejnoprávnu, žiaľ bývajú na dosť podobnej úrovni.
Správy v mediách nám dokazujú len to, v akej úcte a vážnosti majú svojich čitateľov a divákov…