O vojne. . .

23. júla 2016, devana, Nezaradené

Sme vo vojne, ale ľudia si to nechcú priznať.

Neustály strach  nielen z „terorizmu“, ale aj zo straty istôt, to, čo sa deje okolo nás, v nás  je vojna.

Dennodenné predhadzovanie násilia v médiách začalo otupovať naše zmysly. Veď čo je to pár zabitých ľudí nejakým šialencom…

Dokáže sa človek vôbec ubrániť tomu, čomu je vystavovaný?

Zaznievajú hlasy, že Európa už nikdy nebude takou ako bola. Naozaj nebude, ale akou vlastne Európa bola.

Neustále sa delila, tak ako teraz aj v minulosti. Kto sa aspoň trošku zaujíma o dejiny vie o čom píšem. Stále prebieha boj medzi „Západom“ a “ Východom“.Je to boj medzi kultúrami. Je to boj medzi hodnotami Západu a Východu.

A aké hodnoty vyznáva dnešná  „Západná kultúra“? Také isté ako v minulosti… Vidíme, to neustále: násilie, nemorálnosť, korupciu, mamonárstvo, neľudskosť…

Už Franské kmene pohŕdali Slovanskými a je to tak doteraz.

Pre nich boli len „otrokmi“. Pomenovanie Slovan bolo ekvivalentom otroka ešte v stredoveku a čo si budeme nahovárať, takú istú hodnotu máme v dnešnej Európe stále a to vďaka ľuďom, ktorí dokázali zničiť to, za čo bojovali naši predkovia a predhodili nás ako lacnú korisť, lacnú pracovnú silu.

Vo vojne sme už dávno, stratili sme národnú identitu, štátnu suverenitu, sociálne istoty, sme sledovaní a monitorovaní z každej strany.

Vydávajú sa zákony, podľa ktorých bude každý, kto nebude súhlasiť s nemorálnymi praktikami a bude  mať svoj vlastný názor, považovaný za extrémistu a radikála a podľa toho súdený…

Máme  vôbec nejakú možnosť brániť sa???

 

Slnovratovo 23.2016