čo život dal a vzal

Pozerala som si stránku nášho okresného mestečka a našla som tam pozvánku na zaujímavé podujatie, na ktoré mesto pozýva svojich obyvateľov, s názvom „Amerika na kolesách“.
Americká ambasáda na Slovensku si takýmto spôsobom, chce pripomenúť 100 rokov spoločného priateľstva.
Akcia „spoločného priateľstva“ sa koná najmä v malých okresných mestečkách. Je zvláštne, že sa koná v dňoch, keď sa vo všetkých médiach skloňuje 50. výročie Okupácie Československa vojskami Varšavskej zmluvy a „Ruskej okupácie“.
Áno je veľmi pekné, keď si niekto pripomenie spoločné priateľstvo.
Ale ako vyzerá priateľstvo krajiny, ktorá sa považuje za „Svetového policajta“, ktorý presadzuje po celom svete svoj model demokracie?
Priateľstvo sa nezískava násilím, ničením, zabíjaním nevinných obetí, nezmyselnými vojnami, politickými prevratmi, ekonomickou okupáciou, ani výstavbou vojenských základní.
Priateľstvo sa nezískava lživou propagandou, ohováraním, kydaním špiny na inú krajinu a zosmiešňovaním jej obyvateľov a predstaviteľov.
Nuž, vyzerá to tak, že si náš terajší „priateľ“ potrebuje posilniť svoju mocenskú pozíciu spanilou jazdou veľvyslaneckého karavanu aj po malých mestečkách, pretože čoraz viac ľudí prestáva veriť mediálnym klamstvám.
Zaujímalo by ma, aká by bola reakcia médií a politikov, ak by podobné podujatie organizovala Ruská strana?
Asi presne taká istá, akou bola hystéria okolo Nočných vlkov, ktorý si len chceli uctiť pamiatku vojakov, ktorí položili životy za našu slobodu.
Priateľstvo je vzácny vzťah. Je založený na spoločných záujmoch, dôvere, ale najmä na slobodných rozhodnutiach.
Nie na dokazovaní si nadradenosti, diktovaní podmienok, či slepej poslušnosti a servilnosti.
Priateľstvo sa nedá vynútiť a najmä nie klamstvami, alebo ako to má náš „priateľ“ vo zvyku, vojenskou cestou a zbraňami.
Potom takýto „priateľ“ ukáže svoju pravú tvár a nastáva tvrdá realita v podobe okupácie a a úplného podriadenia sa.