čo život dal a vzal

Dnes ráno som videla krátky dokument o americkom atlétovi Jimovi Thorpeovi.
Tento fenomenálny športovec s indiánskym pôvodom získal na OH v Stockholme v roku 1912 zlaté medaily v päťboji a desaťboji a kráľ Gustáv Adolf V., ktorý mu ich predával ho ocenil slovami: „Pane vy ste najlepší atlét sveta“.
Jim Thorp bol všestranným športovcom, hrával baseball, lacros aj americký futbal a práve jeho poloamatérske účinkovanie v baseballe a odmena asi 50-60 eur ho pripravila o olympijské zlato.
V tom období na hrách mohli štartovať len amatérski športovci. Mnohí toto nariadenie bežne porušovali a zarábali si pod cudzími menami, o čom v MOV vedeli.
Jimovi Thorpeovi exemplárne odobrali obe medaily pol roka po skončení OH. Doplatil na svoju čestnosť, keďže športoval pod vlastným menom.
Aj napriek tomu, že pri iných športovcoch MOV zavieral oči.
J. Thorpe sa neskôr profesionálne venoval baseballu a americkému futbalu. Trpel ťažkými depresiami a alkoholizmom a zomrel v roku 1953.
Médiá a ľudia v tej dobe nevenovali jeho prípadu veľkú pozornosť, preto až po desiatkach rokov vyšlo najavo, že MOV odobral Jimovi Thorpeovi medaily neoprávnene.
MOV porušil lehotu 30 dní po ukončení olympiády, ked sa mohli podávať námietky a sťažnosti voči športovcom a ich účasti na hrách.
Jim Thorpe sa svojej rehabilitácie nedožil, tá prišla až skoro 30 rokov po jeho smrti v roku 1982.
MOV používal rôzne praktiky voči športovcom už viac ako pred 100 rokmi a je to tak doteraz a hlavne v tejto dobe, keď OH slúžia ako jeden zo spôsobov hybridnej vojny voči Rusku.
Pred sto rokmi sa MOV nepáčilo, že najlepším atlétom hier sa stal niekto s indiánskym pôvodom a inou farbou pleti, teraz podobným spôsobom šikanujú celý národ a krajinu.
A v pozadí všetkého sú peniaze…
Pred sto rokmi to bola smiešne nízka odmena, ktorú dostal talentovaný športovec, teraz sú to miliardy a teplé miestečka úplne zbytočných úradníkov a športových papalášov.