čo život dal a vzal

Celé dni vychádzajú štvavé články a komentáre na osobu predsedu parlamentu A. Danka, ktorý ako prvý Slovák mal prejav v Ruskej dume.
Posmešné vyjadrenia a útoky nekončia ani po viac ako týždni.
Včera ma zarazil tento komentár .
Aká je veľká nenávisť ľudí, ktorí neustále kydajú špinu na Rusko a ruského prezidenta?
Kam chcú zájsť v tejto nevraživosti a rusofóbii?
Je normálne ak naši verejní činitelia verejne hanobia Ruský národ, vysmievajú sa z neho a urážajú ho, klamú a poškodzujú jeho dobré meno?
Je normálne, že v našom parlamente sú ľudia, ktorí takto pošliapavajú základné ľudské práva iných?
Je normálne, že títo ľudia majú plamenné prejavy proti extrémizmu a xenofóbii a sami sa sa správajú ako extrémisti a xenofóbovia?
Alebo je jedným zo základov západnej demokracie nenávisť voči Rusku?
Nikdy som sa osobne necítila ohrozená Ruskou totalitou a ani „diktátorom“ Putinom.
Cítim sa však ohrozená vojnovým štvaním a pomyselným rinčaním zbraní našich top-demokratov.
Neviem ako sa skončí toto šialenstvo nenávisti a pseudodemokracie.
Pretože doteraz si každý z tých, kto mal megalomanské vojnové chúťky na ovládnutie Ruska a jeho bohatstva, „vylámal zuby“, na statočnosti a odvahe obyčajných ľudí brániť svoju krajinu a národ.
Doplatili však na to vlastnými životmi vždy len tí najnevinnejší…
Vážim si A. Danka za to, že sa vzoprel tomuto štvavému šialenstvu a vystúpil napriek všetkému v Ruskej dume.
Vyjadril tak myšlienky mnohých nás, občanov Slovenska, ktorí chceme žiť v mieri a v normálnej spoločnosti.